Tento týžden som začala studovať na výške. Rozmýšľam, ako to všetko zvládnem. Všetko by bolo ideálne, keby som nemala 2 prednášky, ktoré absolútne neviem o čom sú... Celý týždeň som sa tešila domov, na priateľov, rodinu  a samozrejme na svoju posteľ. A teraz, keď som doma, mi to tu akosi prirástlo k srdcu  a vôbec sa mi nechce odísť nasäť do školy. Nechápem, ako niektorí študenti môžu považovať výšku za niečo fatnasticke- za akési oslobodenie sa od povinností a zodpovednosti.... Jeden z prednášajúcich nám na úvod rozprával, že celé vysokoškolské štúdium je o zodpovednom prístupe k učeniu...-  neustále mi táto veta vŕta v hlave.

Mám taký pocit, že som sa zmýlila... Milujem, predety, ktoré študujem- vždy som k nim mala blízko, avšak teraz sa mi zdajú akési vzdialené. A možno sú to len moje prvé dojmy.

Každopádne mám trošku vyššie ciele, ako študovať to, čo práve študujem, takže na budúci rok si zopakujem prijímačky. Dúfam, že tentokrát sa mi to už podarí...

 Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiaden vietor priaznivý. ( Seneca)