...tak potom mi povedz, kde bol tvoj boh, ked sa moje auto kotulalo dole z cesty...
...kde bol tvoj boh, ked som odrazu stratila vsetkych priatelov a ostala uplne sama...
...ked moja mamina odisla, inac by sa rozpadla nasa rodina nadobro...
...ked som tolko krat drzala v ruke noz len za jedinym ucelom, ale vzdy som bola tak zbabela, ze som to nikdy nedotiahla do konca...
...kde bol tvoj boh????
jedini, ktori tu vzdy pri mne ostavali, boli demoni z temnoty... to oni ma naucili vidiet, to oni mi ukazali cestu, to oni ma zachranili pred smrtou, oni ma naucili postavit sa vlastnym strachom. bala som sa ich, ale casom som zbadala, ze nie je ziadny boh... nik taky, ziadny spasitel... jediny, kto ma moze spasit, som ja sama..
nie je tu nik, kto by zachranil inych. kto by nas zbavil utrpenia....
a ak aj predsa len nejaky boh existuje, zrejme mu uz ludstvo za to velmi nestoji... koniec-koncov, vzdy si moze stvorit novy svet s novymi bytostami, ktore budu splnat jeho viziu skvelych oveciek...
neverim v boha, pretoze sa pozrem dookola a nevidim nic ine, len utrpenie... a tu uz davno nejde o mna a moju minulost. ide o druhych, o miliony ludi, denne zomierajucich v mucivych bolestiach, pretoze sa k nim nikdy nedostanu lieky, ktore by tu bolest utlmili...
zelat si smrt, no nemoct umriet... vykasliavat krv, stracat kusky koze, nemoct sa nadychnut, zit medzi vykalmi, hladat svetlo, no vsade vidiet len hustu a nepreniknutelnu tmu...
ekonomicka nevyvazenost, kastovnictvo, nespravodlivost...
keby boh existoval, pokusil by sa to aspon minimalne riesit...
a dalej, ta vasa cirkev s nim spojena... ze co s tym maju vojny? vsetko... prepac, ale ste ako pliaga... to preto je krestanska cirkev taka rozsirena... mor, zahalili ste cely svet a znicili posledne civilizacie, ktore si zachovavali aku taku kulturnu originalnost (napr. mayovia, alebo ked chces, ano aj nas slovanov).
vsetko vzdy v mene boha, vyvrazdovanie, upalovanie... a kde bol ten boh, aby to zastavil? aby sa jeho meno len tak nebralo do ust? kde bol? a kde je teraz?
a este ma chces presviedcat, aby som uverila... nikdy neuverim... v tomto svete neuverim nikdy, nech mi aj hrozi "zatratenie". keby mu na tom tak velmi zalezalo (keby existoval), pride, a presvedci ma o opaku... alebo je mu lepsie tam kde je?
len pre Teba: boh v mojich ociach neexistuje!!!!
(pisane v afekte, pre toho, ktory vie... a pre nahodnych okoloiducich: nic a nikoho neodsudzujem, ide mi len o to vtlacanie do hlavy, ale o tom som uz pisala. komentujte si, ja sa uz zapajat nebudem. vdaka za pochopenie)
Prepac, ale je to len o slobode slova
01.02.2007 20:12:31
Komentáre
kde je boh?
Pises tu o kastovnictve,
PREPAC PROSIM
Je mi luto, ze som dokazal vyslovit veci, ktore sa mn samemu hnusia.
Myslim nas posledny rozhovor, v ktorom som (mozno v podobnom afekte, v akom je pisany horeuvedeny list) povedal, ze neverim v to vsetko, o com tu pise na svojom Blogu....ze su to falosne veci, lebo nehovoria o nej a z nej. Mam Eirwen rad a nie je lahke vidiet ju kazdy den pripojenu a nesmiet napisat ani slovo, ak si to nezela.
Naozaj je to prilis tazke.
Preco som teda pisal take veci? Preco som Ti povedal vsetko to, co bolelo?... Bol to tazky vecer. Som velmi citlivy na veci ohladom viery. Je mi vsetkym, zachranila mi zivot, dala mi mnoho priatelsiev, ake nezazijem inde, dala mi spoznat Boha a mojho Spasitela, dava mi silu a motivaciu. Dava mi smer, ktory nikdy nesklamal a nadej o ktoru sa mozem opriet. A tiez mnozstvo odpovedi, ktore nie su z ludi. Je to jednoducho zivot.
Viem, ze si asi zazila nieco tazke, ale ked zacnes hovorit o Cirkvi ako o pliage a o Bohu ako o vymysle...ked uz spochybnis aj apostolov, ktori mali taku lasku, ze za nu boli ukrizovani....ked sa pustis proti vsetkym svatym a posliapes to pred mojimi ocami, mne, co som pri Tebe tak citlivy, tak vnimavy a zvedavy na kazde Tvoje slovo....tak vtedy mas v rukach moje ja, moje srdce a cit a nemozem byt nijako rezistentny voci zraneniam.
Nie , neboli ma to tak, ked urazis mna, alebo mi povies nieco, co zrani...boli to, ked vidim, ze sama uz nevidis cestu. Cely ten cas, co Ta poznam, som tu IBA pre Teba. Kazda veta, slovo...len aby si bola stastna. Je to odvazny ciel, ale o ine nestojim. V ten vecer som bol VELMI nestastny. Sama to poznas, tiez si niekedy mozno bola. VELMI nestastny z toho, ze dievca, ktore pise o laske....dievca tak vnimave a citlive, je v zlomku sekundy schopne napisat o viere, teda o vztahu s Bohom, ktory sam je Laska, take slova, na ake som jednoducho nemohol byt pripraveny. Na to sa clovek pripravit nemoze.
Preto som v ten vecer povedal, ze neverim Tvojmu srdcu, ktore tu vsetky tie prispevky napisalo, lebo neverim v rozpoltene srdce... Neverim, ze dievca moze mat take, ktore sa tesi z blizkosti cloveka a nevsima si Boha, co za nas dal zivot....
Viem a uz mozno aj trochu lepsie chapem, v akej si situacii. Tragedia nie je v utrpeni, detoch, umierani a bolesti...to najhorsie je, ze vonkajsia nespravodlivost sposobuje Tvoje vnutorne zanevretie na toho jedineho naozaj spravodliveho.
Vies, u Boha plati Viac milovat – menej trpiet. To zatratenie o ktorom pises, mas v rukach sama...byt zatrateny znamena NEPOCHOPIT. Nevidiet, o co tu vlastne ide. Pochopit, ze sa neslobodno zahravat, alebo opovrhovat laskou. Pochopit znamena vstupit do utrpenia brata...porozumiet, ze NASA pycha sposobuje rany okolo nas, ze NASE lakomstvo sposobuje niekomu hlad.
Prilahko hovorime: „Preco je utrpenie na svete? Preco trpia nevinni?“ Nebolo by lepsie povedat: „Ty, bohaty narod, si sal krv z chudobnych krajin a teraz sa divis, preco v Brazili deti umieraju hladom? Ty, narod, si predaval tanky a teraz sa divis, ze chudobni nevedia zit v pokoji?“ Hora utrpenia je sposobena nami.
Eirwen, rodime sa do hriesneho sveta. Do takeho, ktory je plny demonov a ti Ti sotva chcu dovolit sa „spasit“... Su to ti, krori, ak si chvilu bez Boha, bez svetla, naplnia Tvoje srdce nenavistou, hnevom, tlaciacim Ta k pocitu neistoty, pomsty, nespravodlivosti, ci sebevrazdy. Su ludia, co mozu povedat na konci zivota: „Ja som nikoho nezabil!“ A aj tak nema sancu na vykupenie, lebo v srdci povrazdil mnoho svojich nepriatelov a s nimi aj Boha.
Mnohi na svete sa mozu chvalit svojou bezuhonnostou, no sotva pred Bohom. On hladia z na dno srdca....uplne ... A ty sama asi veris, ze to dobre v nas sa musi zacinat niekde tam....ze vsetko, co boli, sa lieci odtial. Naco su Ti spokojni a zdravi ludia okolo, ak nebudes schopna v inych vidiet Bozi dar? Ak Ti niekto umrel a teraz sa na Teba pozera, myslis, ze ma radost, ked vidi, ako sama v sebe umieras uz tu?.... Myslis, ze ma radost, ked vidi, ako nemas zmysel a ani smer a to len pre jeho/jej smrt, kt. mala byt prilezitostou k o to vacsej oddanosti voci Bohu?....Voci tomu, kto je tej duse JEDINOU nadejou?
Pises, ze keby Boh existoval, pokusil by sa to riesit. Eirwen, kazdy veriaci nie len ze vidi riesenie, ale ho aj v sebe nosi, sam nim je. Ked stretne utrpenie, nespravodlivost, ci smrt blizkych, vie celkom presne, aky postoj zaujat. Zostava silny a nenecha sa zastavit na ceste k tomu, bez koho by nas bolavy svet bol nezmyselnym docasnym miestom plnym otazok...pokusom, ktory sa konci v tme.
Ježiš im povedal: "Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." Evanjelium podľa Jána
Je mi luto, ze hoc je to cele o laske, tak to nikedy boli. Kiez su nam nase zranenia vzdy dobrym ukazatelom tych oblasti v zivote, do ktorych sme este nevpustili SVETLO.
P.S. Stale dakujem Bohu za to, ze si.... M+++
vdaka
4 Milan
chcem ti odkazat len jednu vec. ze zijeme v dost "otvorenej" dobe (na rozdiel od predosleho rezimu,...., pripadne "doby temna"- kde boli vsetci len akymisi klonmi a akakolvek rozdielnost od sedivej masy bola nepripustna a riskantna)....
dnes denne stretavame cudzincov, rozne skupiny a zastupcov vseliakych "subkulturu", s roznymi nazormi...
a podla mna JE NAJDOLEZITEJSIE a NAJKLUCOVEJSIE pre kazdeho cloveka (aj ked uz nieje otvoreny) aby AKCEPTOVAL nazory ludi s ktorymi sa stretava(ci uz virtualne alebo v tzv. "realite" ;) ).
a je uuuplne jedno ci dany clovek ma alebo nema pravdu (aj ked si myslim ze absolutna pravda neexistuje- ale stym ty asi nebudes suhlasit).
a to ze na nieco nedas dopustit je len a len tvoj problem- asi by sa sa mal viacej povzniest. ja si myslim ze velkost cloveka spociva v tom, ze aj ked ma na nieco iny nazor ako druhy- spolocne si to vydiskutuju (bez urazania a vykrikovania)...a aj ked sa nezhodnu, tak to neovplyvni ich kamaratstvo.
koniec.
(a este doplnim, ze ked si clovek len slepo stoji za niecim svojim (a je uplne jedno ci je to hip-hop, kofola, FC Horna dolna alebo Boh ) stoj co stoj a ostatnym opovrhuje a dokonca na nich utoci(aj ked len slovami), tak je zaslepeny radikal.)
(som rad ze mas svoju cestu a len nebludis ale tento fakt ti nedava pravo napadat druhych).
koniec2.
:)