Može to byť frustrácia z vlastných neúspechov. Je ich priveľa. Vlastne... Človek je sám pokriveným obrazom úspechu dneška. Obrazom visiacim tvárou k stene, lebo každého unavuje dívať sa naň. Znepokojujúca machlanina odporných sračiek. Olej na dube.
Perverzná štetka život. Nedá tomu, kto dá viac, ale koho si vyberie na základe vymyslených kritérií nejakého šialenca.
Nedá mne. Mi. Ale čo by som vlastne chcel? Zmysel. Monty Python inside.
Nasrať na zbožnosť. Uctierať nejaké zvrhlé pravidlá, ktoré si kedysi vymyslela nejaká parta sfetovaných čurákov? S penou pri hube vykrikovať, že by nebolo od veci správať sa k sebe aspoň trochu slušne. Úlisný úsmev na perách.
Aplikované na skorumpované podmienky dneška sa tieto stali len výsmechom ideálov.
Koľko zbožných kresťanov, židov, moslimov, budhistov a toľkých iných by za svoju vieru zaslúžilo nakopať do gúľ? Ich ideály a viera sú len paródiou včerajška. O čo sú však horší než ostatní s fetišom na odraz v zrkadle?
Neúspech či úspech. Definuj. Podľa všetkého som obyčajný kokot. Dosiahol som stoickú nirvánu – úplnú apatiu, kedy ma nič a nik nezaujíma a jedinou náplňou dňa je pičovanie. Na všetko a všetkých. A na bloncky v baváriách. Nie preto, že by ma vedeli vytrhnúť z ružového vzdialenia sa reálnu, skôr len tak – zo zvyku. Pičovanie je mantrou. Kokotizmus životným štýlom.
A väčšinu času som len vyčerpaný z toho, že si nepripúšťam ako veľmi sa hnusím sám sebe. Všetko čo vidím je len zlé. Niekde sa mi jednoducho stráca krása. Netuším kam, ale mám pocit, že by som ju pootreboval.
Kde sa to všetko kurva berie, celá tá zberba čo mi sústavne otravuje život? Kokoti, čo si myslia, že sú viac len pre náhodu...
Komentáre
suck
matka zem
kkekk
hmm...
asi
drzim prsty.
ale tie clanky su dobre, az nechcem, aby si sa menil, liecil alebo co...