Znovu a znovu, v hypermarketoch, či už tlačiac svoje vozíky počas chôdze alebo stojac pred vami v rade. Vytrčený zadok.

Zväčša chlap v strednom veku, zohnutý s vypučeným zadkom, navalený na vozík. Tučné mľandravé pivné  brucho  mu visí a vy ste nechtiac nútení pozerať na nechutné pozadie v pokrčených nohaviciach...

Ako veľmi obdivujem staré dámy, pomáhajúce si pri chôdzi paličkou. Vojdú do predajne, vezmú si vozík, kamarátku paličku vložia do vozíka a s hrdosťou sebevlastnou kráčajú so vztýčenou hlavou. Aspoň na chvíľočku si nepripadajú odkázané na paličku. Vozík ich istí a ony by za živý svet nepoľavili z dôstojnosti, aby sa na vozík zvalili, otŕčajúc svoj zadok. A pritom na to  majú väčšie právo, ako títo negentlemanskí mľandroši!

Musím byť silná žena, určite áno, lebo vždy úspešne bojujem s vidinou, ako dotyčného nakopem. S chuťou, oduševnením a s pocitom dobre vykonanej pomsty za všetkých nás, čo to od nich musíme ticho znášať. Len sa bojím, že raz taká silná nebudem a bác! Noha mi sama vyletí....