ešte raz sorry za ten včerajší perex.

Rozmýšľam nad veľa vecami, mám na to jednoducho čas. Žijem si spokojným životom a vďaka času, ktorý je v podstate len akousi priamkou, plávam. Nebudem určite reagovať na komentáre o perexe, proste sa stalo.

Skôr chcem napísať pár postrehov o tom, akí ľudia sme.

Tvárime sa ako najkomplikovanejší tvor na planéte, geneticky to určite aj sme a od ostatných druhov nás delí predovšetkým výška našej inteligencie.

To čo robíme dnes, to čo píšeme, to čo hovoríme, podľa mňa už raz bolo urobené, raz napísané, raz povedané. Rozdiel je v detailoch. Technika sa ženie dopredu a pred 15 rokmi by si len málokto myslel, že jedného dňa bude môcť písať denník, ktorý môže čítať ktokoľvek na tejto planéte. Stačí, ak pozná daný jazyk.

Je dobrým zvykom nás ľudí dávať iným ľudom pečiatky na čelo. Nie je na tom nič zlé. Väčšinu informácií prijímame prostredníctvom zraku a preto si robíme prvý dojem. Samozrejme, stane sa, že človeka najskôr spoznáme prostredníctvom sluchu (telefóny), alebo v tých najhorších prípadoch prostredníctvom nepríjemného pachu. Dotyk o nás síce veľa prezrádza, ale naša inteligencia dokáže skombinovať ostatné informácie a vytvorí si dojem, ktorý osobne volám pečiatka na čelo.

Robí to každý z nás, hodnotíme jednoducho druhých ľudí, hoci mnohokrát nám prebehne myšlienka o povrchnosti. Často krát som sa osobne v živote stretol s tým, že mi ľudia dali na čelo pečiatku. Nemáme už dostatok času, na to, aby sme sa venovali iným ľuďom, prípadne ich problémom, ich správaním a pod.

Spomínam si osobne na jedného človeka, ktorého som okamžite opečiatkoval. Pohyboval som sa na jednej slovenskej univerzite. Schádzal som po schodoch, keď som zbadal niečo nevídané: Mladý chalan vo veku asi 20 rokov v teplákovom úbore s troma charakteristickými pásmi. Keďže som vtedy vyučoval, musel som sa trochu zasmiať. Dal som mu pečiatku „Eminem“. Kráčal som si ďalej svojou cestou.

V skutočnosti som však bol veľmi povrchný. Ako vyučujúci by som mu najskôr zamedzil vstupu do miestnosti a hľadel by som len na jeho oblečenie, ktoré mi však dodnes nepripadá na univerzitu primerané. Mojimi seminármi prešlo niekoľko stoviek študentov a pochopil som, že ako vyzerajú nehovorí nič o ich profesionálnych kvalitách. Rovnako aj tento „Eminem“ mohol mať k téme určite zaujímavé názory.

Ľudia sú rôzni, niekedy pečiatky zmažú, inokedy zostávajú na čelách druhých osôb navždy. To však robí ľudí zaujímavými.