Tak som sa zase raz vybrala do Kauflandu na nákupy. Je to blízko. Blízko tam, kde bývame a blízko tam, kde sa chodíme s Uškou prechádzať... Hovorím si, idem do déemky, niečo sa tam už len nájde. Niečo zbytočné na nakúpenie, čo by ma presvedčilo o tom, že som ešte "stále človekom", lebo v déemke ste človekom stále... Niečo, čo by o mne povedalo, že som dobrá mama, aj keď mi nefunguje dida.. Ani jedna, tak akoby mala po správnosti...

A potom to uvidím. Je to napísané bielou kriedou na čiernej tabuly pred jednou vinotékou. Strašne sa smejem! Nielen v duši, ale totálne nahlas, na celý Kaufland! A fotím si to a posielam mužovi, že je po problémoch!

Dida Boža len za dve eurá päťdesiat centov!

Prídem domov a odvtedy všetci voláme moju VEC za 60 euro, čo si vešiam na krk a hrám sa, že aj ja kojím, Dida Boža...
Dida Boža.. Dida Boža..

Dida, dar všetkých žien od Boha, aby mohli sýtiť svoje deti...

Neskôr si vygúglim, že Dida Boža je chorvársky lekvár... A preklínam celú imunitu a prdky a kaky a všetky kojace matky, ktoré by mohli byť možno lepšie ako ja a všetko to, čo ma núti si tú strašnú blbosť vešať každy deň na krk!...

PS: v rámci môjho každodenného dávania si záväzkov si aj tentokrát sľubujem používať už len Didu Božu. Žiadne fľašky. Žiadne cumle, ktoré by náhodou mohli ohroziť duševný stav môjho dieťaťa... Ktoré by sa možno mohlo raz kvôli závislosti na cumlíku zajakávať, alebo nedajbože echkovať, alebo čo ja viem... No nie som si celkom istá, či duševný a fyzický stav môjho dieťatka neohrozím skôr tým, že plače do fialova vždy, kým si tú debilinu pripravím a ovešiam sa ňou a ocievkujem všetky dostupné didy božie.. Ach jaj.

PS: Ježiš ma má určite rád! Drží mi palce a verí, že to nevzdám a budem kojiť!

PS: alebo verí, že to konečne vzdám a presnem týrať to úbohé stvorenie?.. tak ja už neviem..