Pre koho je krst určený?

RKC tvrdí, že krstom krstenec prijíma dar viery, ale toto nikde v Písme nenájdete, naopak - všetky skutky ľúbe Bohu z viery vyplývajú, vrátane krstu. K Bohu sa neprichádza krstom, ale vierou, krstom sa človek nevčleňuje do cirkvi, ale vierou v Ježiša Krista.

Žid 11.6: Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.

R 14.23b: A všetko, čo nie je z viery, je hriech.

Krst vodou nie je o veku krstenca, ale o jeho viere. Je jedno, či má krstenec 5 rokov alebo 50, dôležité je, aby sa rozhodol dať sa pokrstiť na základe toho, že uveril v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa.

Sk 8.36-37: Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A (eunuch) odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.

Krstiť sa teda môžu deti, avšak také, ktoré už dokázali uveriť. Niektorí namietajú: "Ale Ježiš povedal - nechajte maličkých prichádzať ku mne, takým patrí kráľovstvo Božie". Zopakujem sa - k Ježišovi sa prichádza vierou, nie krstom, a falošným krstom neveriaceho miminka dostanete neveriace oklamané dieťa, ktoré si bude neskôr mylne myslieť, že už ku Kristovi prišlo. Tak ste mu falošným krstom skôr zabránili prístupu k Ježišovi vierou, než jeho vieru podporili. Neviete niektorí totiž, čo krst je.

V skutočnosti nespravodlivá svetská justícia pozná termín nesvojprávny, keď niekoho, kto nie je schopný rozsudzovať povahu svojich činov, neberie na zodpovednosť. O čo viac je taký dobrý Boh? Veru, hovorím vám, že miminkám patrí kráľovstvo Božie aj bez krstu.

Čo vlastne krst je?

Krst vodou je akt, ktorý sa dobrovoľne rozhoduje urobiť človek, ktorý uveril v Krista a svojím pokrstením Mu chce dať najavo, že Mu chce byť poslušný a prijíma fakt, že na tom kríži mal byť on sám.

Rim 6.3-11: 3Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? 4Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života. 5Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia 6vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby bolo zničené hriešne telo a my sme neboli viac otrokmi hriechu. 7Veď kto umrel, je ospravedlnený od hriechu. 8Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. 9Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. 10Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu. 11Tak súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristovi Ježišovi.

Ako má vyzerať krst?

Krst je teda pohreb. Žiadne pomazanie na čielko, žiadne pofŕkanie na tri centimetre štvorcové na hlave. Nezakopete predsa svokru len do pol pása, aby si mohla okopávať vlastný hrob, bolo by to síce štýlové, ale pochovať treba celého človeka.

Krstom vyznávam Kristovi, anjelom, všetkým ľuďom navôkol, ba i démonickým mocnostiam: SOM MŔTVY! Vzdávam sa sám seba v prospech Vzkrieseného. Pochovajte ma pod vodu.

Prečo pod vodu? Voda má v Písme hneď niekoľko významov. Jednak očistujúci (tečúce vody) a jednak morbídny. Áno, morbídny - stojaté vody mora, jazera, či dokonca veľké tône riek so stojatými vodami predstavujú v Písme zvyčajne dva duchovné významy: smrť alebo národy. Bez výnimky hriešny zástup ľudí, duchovne mŕtvych.

A smrť. Čiže oboje je o smrti. (Zem vystupuje z mora na tredí deň stvorenia - hľa, predobraz Ježišovho vzkriesenia)

Písmo hovorí, že Ján krstil tam, kde bolo veľa vody - teda dosť na ponorenie krstencov (Jn 3.23), rovnako tak v situácii Filipa s eunuchom vidíme, že napriek tomu, že eunuch cestoval v karaváne, a teda vodu so sebou mali, eunuch sa dal pokrstiť tam, kde bolo možné do vody vôjsť (Sk 8.38-39).

Ďaľšie duchovné významy krstu

Práve o tom je krst. Vzdávam sa. Nech ma pohltí smrť, aj tak mi už nič nemôže, lebo žije vo mne Vzkriesený. Ale za Ním, za Ním pôjdem všade cestou, ktorou On išiel. Cez smrť.

Biblia veľmi jasne naznačovala už v starozákonných časoch krst vodou, v dejinách Boh dokonca vytvoril dva úžasne fenomenálne predobrazy toho, o čom krst bude: Potopa a prechod Židov cez Červené more.

V oboch prípadoch museli vody zavládnuť nad všetkých, ktorí sa v situácii nachádzali - omilosteným to však bolo na život, neposlušným na záhubu.

Krst je vyznanie viery. Egypt je za mnou, už nikdy späť. Krst je očistenie svedomia od predchádzajúceho zvráteného života, od otroctva hriechu (1Pt 3.21).

Ešte raz - krst je pohreb môjho starého ja, vyzlečenie starej prirodzenosti. Obriezka srdca.

Kol 2.11-12: V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych.

Obriezka sa nemôže robiť na nenarodených deťoch. Robila sa v ôsmy deň po narodení. Ale duchovnú obriezku predsa nemôžete spraviť telesnému dieťatu, najskôr sa človek musí narodiť z Ducha (Jn 1.13; Jn 3.5-6).

Všimnite si, že práve v tomto verši, na ktorý poukazujem (Jn 3.5-6) Ježiš Nikodémovi hovorí - potrebujete sa narodiť z vody a z Ducha. Práve tu Ježiš používa symbol vody ako očisťovacieho prostriedku, ktorý obmýva srdce človeka, nie jeho telo. Inak by vzápätí nepovedal "z tela telo, z Ducha duch".

Čo je touto vodou v jeho vete?

J 15.3: Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril.

Ef 5.25-26: ... ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo

Táto voda, o ktorej Ježiš hovorí, je slovo. Božie slovo.

Pretože tak, ako sa telesné dieťa vyvíja v plodovej vode v lone svojej matky, tak sa aj duchovné dieťa vyvíja skrze Božie slovo, ktoré mu obmýva srdce už pred jeho znovuzrodením. Práve toto slovo spôsobuje jeho duchovný život (Jk 1.18).

Vo vodách krstu som pochovaný, stotožnený s Tým, ktorý bol pribitý na kríži za mňa, Písmo hovorí, že som s Ním ukrižovaný. Z vody vychádza nové stvorenie.

Obrezané srdce, vyzlečená minulosť hriechu.

Krst je moje áno môjmu Pánovi. Moje áno môjmu záchrancovi. Áno Jeho krížu. Áno Tomu, ktorý ma tak veľmi ľúbi, že sa zriekol sám seba. Láska je mocnejšia než smrť.

Krstiť celé rodiny?

Zástancovia krstu neveriacich miminiek ospravedlňujú svoje chápanie veci niektorými pasážami z Písma, Skutkov apoštolských, kde je napísané "a pokrstili celý jeho dom". Lenže tento argument stojí na ignorovaní všetkého ostatného, čo som o krste práve z Písma ukázal. Vysvetlenie, prečo boli u niekoho v dome pokrstení všetci členovia domácnosti je oveľa prozaickejší - všetci počúvali kázanie (Sk 16.32), všetci uverili (Sk 18.8 - teda nemohli byť miminká) - a preto sa všetci dali pokrstiť.

Povzbudenie

Vám, ktorí ste teraz uvideli, že správny biblický krst vodou nasleduje až po uverení v Ježiša a už ste svoj život Pánovi dali, povzbudzujem Vás, nebuďte zbabelí, dajte sa pokrstiť správne biblicky - ponorením. Pochovajte svoje staré ja, dajte sa s Kristom pribiť na kríž.

Nehľaďte na to, že budete vylúčení z denominácie, v ktorej to nepodporujú a kážu proti tomu. Boha treba viac poslúchať ako ľudí.

Netvrdím, že bez krstu nebudete spasený, aj ten lotor na kríži bol, a rovnako Pavol vedel, že krst nie je žiaden spásonosný akt, inak by nemal k nemu taký postoj, ako mal (1Kor 1.14), ale ten lotor na kríži už nemal možnosť vyjadriť svoju poslušnosť Pánovi. Vy ju máte...

selah.