USA alebo Rusko, to je téma, ktorú si kladieme pri otázke, kto je vládca vo svete. Do nedávna sme žili v stave, že práve USA je tá krajina, ktorá je dominujúca vo svete . Finančné či obranné dôkazy o tom máme . Rovnako takto uvažujú aj priamo občania USA mysliac si, že práve USA je tá najväčšia inštancia vo svete, nakoľko polovicu rozpočtu na obranu vo svete patrí USA, rovnako aj ekonomika patrí dlhodobo ku najdominantnejším.

Môžeme potvrdiť, že USA je momentálne, čo sa týka vojenského arzenálu najväčšou a najsilnejšou armádou na svete. Počty vojnových lodí, počty bojaschopných vzdušných síl vyvoláva vo svete rešpekt . Kedykoľvek môžu svoju flotilu rozmiestniť na akomkoľvek mieste vo svete.  Rovnako iniciatíva v zahraničnej politike patrí USA prvé miesto . Práve zahraničná politika v súčasnosti patrí ku hlavnému medzníku pri určovaní hegemóna v spoločnosti . Bez financií a možnosti silových zložiek, nemôže v dnešnej dobe byť hegemón .

Rusko je krajina, vysokého nerastného bohatstva, najväčšia krajina na svete a s veľkými finančnými možnosťami a obrovskou vojenskou schopnosťou. Už počas 2 sv. vojny pri jej samotnom konci bolo cítiť značné súperenie v tom kto dobije Berlín a získa tromf v podobe dobitia hlavného mesta tretej ríše.

Pri posudzovaní kto je líder v spoločnosti je potrebné si určiť jednotlivé záujmy. Spoločným faktorom USA a Ruska je dominancia vo svojich okruhoch.

Okruch USA ( spojenci, Nato, blízke štáty)

Okruhy Ruska ( Bývalé krajiny ZSSR, Čína, a štáty v bezprostrednej blízkosti samotnej krajiny)

Odlišnou vlastnosťou oboch krajín je pohľad na potreby svojho vplyvu.

Potreby USA: mať dosah na blízkych spojencov a priame etablovanie sa ich systému do systému jednotlivých krajín, nakoľko USA ja závislá na zdrojoch a spoločnom trhovom mechanizme .

Potreby Ruska: Neohrozenie svojho postavenia a dostatočné obranné schopnosti voči negatívnym vplyvom voči ich štátnosti, udržanie si vplyvu v niektorých im blízkych krajinách.

Rusko je samozrejme rovnako začlenené do trhového mechanizmu a ja závislé na krajinách pod americkým vplyvom, to znamená že navrátenie sa do stavu z čias studenej vojny je už nepravdepodobné.

USA je asi najviac odkázaná ja iné krajiny, ktoré im zaručujú pravidelný trhový mechanizmus a možnosti získavania ich potrieb prostredníctvom iných krajín. Rovnako sa už niekoľko desaťročí USA stavá do pozície zahraničného tútora a pravidelne za zapája do vojnových konfliktov v Afrike, Balkáne,  blízkom východe a malej Ázií. Svojimi možnosťami finančnými a bojaschopnými nám ukazuje, že je líder v spoločnosti. Určite treba povedať že ekonomika a sila USA sa práve dokazuje počtom vplyvu vo svete na dané krajiny.  Práve v tejto skutočnosti cíti Rusko ohrozenie seba samého, najmä z pohľadu toho, že vplyv USA sa dostáva až ku samotným hraniciam Ruska, čo vníma Rusko ako veľmi zlé. Pre porovnanie si môžeme zobrať príklad z Ukrajiny. Západná menej bohatá časť Ukrajiny inklinuje ku prozápadným štátom tj. USA. Východná časť aj s ruským obyvateľstvom preferuje spoluprácu s Ruskom. Práve v tomto konflikte môžeme vidieť jednotlivé záujmy daných aktérov. Ako skúšku správnosti môžeme vidieť jednotlivé sankcie Európskej únie ako partnera USA voči Rusku a ako reakcia Ruska je posilňovanie si svojho vplyvu v štátoch, ktoré nie sú naklonené USA.

Je pravdepodobné, že v najbližších desaťročiach sa hegemónia USA nezmení, aj keď sú rôzne názory, že terajšie konflikty tomu napovedajú. Vplyv a trhové prepojenie USA je natoľko silné a previazané, že za súčasných podmienok je nepravdepodobné čakať zmenu v hegemónovi v spoločnosti. Na druhej strane práve do tejto previazanej štruktúry patrí aj Rusko, je naviazané na politiku západu

Bc. Peter Matos,
Univerzita Alexandra Dubceka,
Politológia, 2. Mgr