Ráno nezvyklý úkaz: niekto bol v druháckej triede od 7:20. (No, zázraky sa dejú, ako sme sa presvedčili)
Chystáme sa na prax.
Trieda vzadu - no, kľučka bola ako kľučka od 1995 chladničky. Ani hore, ani dole a jeden by si myslel, že to je trezor.
Veru. Trezor. Na číselný kód ťahania hore-dole. Ale teda - musím triede uznať, že ešte sa odtiaľ nestratilo vôbec nič. Dokonca ani škrupiny od pistácií, ktoré tam sú od septembra strčené v lavici spolu s papierikom od teraz už neidentifikovateľného ťaháku.
Aby aj hej, keď sa tam ani my nedostaneme.
Nakoniec dorazil Dobiš, otvoril mi to po nejakej záhadnej sérii trhania a ťahania a otáčania kľúčom a dvere sa rozleteli dokorán. Skoro doslova, ale ešte v pántoch držia dobre.
Jedna stolička je zozadu nejakým inteligentom natretá na žlto temperou, ktorá vyzerá bledo až priesvitne...
Mimochodom; bude vernisáž. Čučí tu za sklom kopa vecí a dnes sa to aj vešia a potkýňa sa o to a pod.

p.s. No, tempera to nie je, lebo dole to nejde ani po udatnom škriabaní rydlom... o chvíľu bude z operadla umelecké dielo. No, skúžilo by to ku cti zameraniu školy, myslím... Na druhej strane sa cez to dá aspoň prevesiť kabát bez výraznejšej újmy na zdraví. Jeho, samozrejme. :)