Bola som tak ponorená do vlastných myšlienok, predstáv a tónov Lennonovej gitary, že som si nestihla všimnúť staršiu pani, ktorá si ku mne prisadla. Iba na chvíľku som zavrela oči a keď som ich otvorila, sedela oproti mne a milo sa usmievala. Vrásky jej zdobili starú, no napriek tomu príjemnú tvár a z očí jej žiaril plamienok života, ktorý bolo možné badať u veľmi málo ľudí . Usmiala som sa na ňu a stopla pieseň.
„Dobrý deň.“, povedala som čo najmilšie a čakala, kým odpovie.
Upriamila na mňa zrak a úsmev oslabol.
„ Máte veľmi smutný pohľad. Na takú mladú ženu sa to nehodí. Srdiečko, vo všetkých situáciách života sa usmievajte. Ja som prežila 40 rokov ako vdova. No nikdy som nedovolila osudu, aby mi zobral úsmev z tváre a odhodlanie.“, naklonila sa ku mne, pohladila mi ruku a opäť vyčarila úprimný úsmev. Zaplavila ma vlna tepla, ktorú som pociťovala ako malé dieťa, keď ma mama ukladala do postele.
„Iba som sa zamyslela. Nie je to fér. Tento svet nie je pre mňa, asi sem vôbec nepatrím.“, poznamenala som a opäť sa zapozerala von.
„ Všetci máme niekedy pocit, že náš život nebol určený pre nás. Že si osud jednoducho zmýlil adresáta alebo s nami hrá hru, ktorej nerozumieme. No to nie je pravda. Pre každého si pripravil scenár, plný ťažkých skúšok. Iba preto, aby vedel, koľko vydržíme. Aby zistil, či napriek tomu, čo nás bolí nájdeme silu pomáhať.“, otvorila kabelku a vytiahla si tabličku čokolády. Potom sa zasa usmiala, ponúkla ma čokoládou a pokračovala: „ Veci, ktoré vás trápia musíte riešiť. Čokoľvek sa vo vás deje musíte dostať von. Nech je akokoľvek zle, nezabúdajte, že je to dobro, ktoré vás posunie vpred. Úsmev je ten, ktorý vás vždy musí sprevádzať aj v ťažkých chvíľach. Ak cítite krivdu, je na vás, či zakročíte. Ak vidíte bolesť, je na vás, či ju zmiernite. Ak viete, že sa vám niečo nepáči, zmeňte to. Ste mladá, plná života. Váš život je vaša voľba. "
Vlak pribrzdil. Pani si uviazala šatku okolo krku, naposledy sa usmiala a zašepkala:
„Som iba stará žena. Môj život je na konci. Neľutujem ho, hoci viem, že som mohla veľa vecí urobiť inak. Nebola som najlepšou matkou, manželkou, nestala som sa prezidentkou. Jedno si však pamätajte srdiečko. Vy ste budúcnosť. Vy ste sila, ktorú naša Matka Zem potrebuje. Pomoc, ktorá chýba našej krajine. Dokážete aj nemožné, ak ste ochotná bojovať. Dovidenia.“
Nestihla som ani odzdraviť, už bola preč. Ostal po nej iba krásny pocit tepla a dobrosrdečnosti. Mala pravdu. Všetko je v mojich rukách.
Odrazu boli všetky negatívne myšlienky preč. Bolesť zmizla. V mojej hlave ostala iba vízia toho, po čom som túžila a čím som si bola istá. Dokážem to. Nemusím sa snažiť zmeniť svet. Stačí, ak zmením seba.
Komentáre
...
Inak good luck, Moniicka.