Ak zhasla Ti aj posledná hviezda
a nemáš už prečo kráčať vpred
a ani to v čo si veril sa ti zrazu nezdá
a správna nie je žiadna odpoveď.
Ak cítiš, že ten kameň zo srdca Ti nepadne,
a keby tak Ťa asi zabije
a všetko sa tvári zvláštne, záhadne,
mĺkvo, mŕtvo, ako pomyje.
A hovoríš Tomu v zrkadle „zomri!“
a nechceš byť s nikým, ani sám
a staviaš si nad sebou zas ďalší pomník.
Najtvrdšia bola posledná z rán.
Skús si sadnúť a prestaň myslieť,
prestaň už konečne dúfať.
A možno sa Ti podarí vidieť
a možno sa ti podarí prestať dýchať.
Komentáre