Na poslednej myšlienke bolo prilepené všetko čo som kedy mal a miloval, stratil a zabudol. Stále sa pýtať a ospravedlňovať za hriechy, ktoré sa stratili vo svedomí už i tak dosť zamotaného.

Zahryzol som do trpkej výčitky na dne pohára. Daroval som veľa básní a úprimne povedaných slov, ktoré častokrát boleli človeka čo mi za to stál.

Skôr ako kohút zakikiríkal zaprel som Ho viac ako trikrát a pochyboval už skôr ako mi odpustil a plakal so mnou.

Aj dnes som sviňa, ktorej nasypali do válova perly a vôbec ma nezaujíma more keď pred Ním uteká.

Ach – prekrásna Betsabe, koľko obrazov s tebou mám pred očami a chlieb som radšej zjedol, aj keď som ho mohol hodiť do kohokoľvek a byť aspoň o trochu iný – lepší?

Vždy som radšej zabudol ako priznal, že som lenivý a klamal som všetkých okolo a najmä seba.

Málo som ďakoval za všetko čo mi bolo denne dané a bral som čo mi nepatrilo a nebolo  zverené.

Ľutujem a viem, že sa nedá odčiniť urobené, povedané, zabité, ukradnuté, zabudnuté a nepovedané.

Potrebujem odpustiť dnes aj zajtra, každý deň.

Prosím Pane a ďakujem a chválim a ľutujem.

AMEN