Po rozpade Dávidovej ríše nastáva v severnom Izraeli podobné zozbieranie - zhrnutie ešte dostupných dokumentov a ústnych tradícií, ako nedávno predtým vytvorili jahvisti v Jeruzaleme. Autora tohto druhého súboru nazvali "elohistom", lebo ako Božie meno používa "Elohim" (skratka "E").

Aj on predstavuje minulosť, aby bola poučením pre prítomnosť. No jeho pohľad nesiaha po začiatky ľudstva. Jeho zaujímajú veľkí predkovia Izraela, ku ktorým hovoril Boh. Už v Abrahámovi a Mojžišovi vidí "prorokov", teda predchodcov tých jedinečných postáv, ktorí vo svojom čase žili v Izraeli. Pre neho dejiny nevrcholia v stavbe jeruzalemského chrámu, lebo táto svätyňa ležala v južnej, nepriateľskej polovici ríše. Ale stavia sa napr. proti klaňaniu sa zlatému teľaťu a proti každej modloslužbe. No v jeho čase sa v Izraeli klaňali obrazom býka pri kulte Jahveho a to spolu so službou Baalovi bolo absolútnym nebezpečenstvom pre zmluvu s Jahvem.

Niektoré nezhody Biblie, aj niektoré dvojité správy sa vysvetľujú tak, že tieto obidve diela jahvistu a elohistu boli poruke a neskôr boli obidve prevzaté do Pentateuchu. V tejto dobe, keď sa zdalo, že nad Izraelom namiesto Jahveho panuje Baal, poslal Boh prorokov. Rozprávania o skutkoch Eliáša a Elizea (9. stor. pred Kr.) sa zhustili do cyklov, ktoré neskôr prevzali do Kníh Kráľov. Slová a skutky prorokov Amosa a Oziáša (8. stor. pred Kr.) zhromaždili v malých spisoch, ktoré stáročia neskôr našli uplatnenie v knihe dvanástich prorokov.

Aj v Judei je prorokovanie v epoche rozdelenia ríše najdôležitejším zjavom. Proroci Micheáš a predovšetkým Izaiáš (8. stor. pred Kr.) ohlasujú - zvestujú svojej dobe Božiu vôľu. Izaiáš zhromaždí okolo seba družinu učeníkov, ktorá zachová jeho posolstvo. Jednu časť zjavení diktuje prorok sám, inú zapisujú jeho učeníci. Ako neskôr počas a po exile iní proroci pravdepodobne z okruhu Izaiášovych učeníkov, ohlasujú Božie zjavenia, pripájajú sa ku knihe Izaiášovej a ďalej sa tradujú pod jeho menom. Týchto prorokov, ktorých mená nepoznáme, nazývame "Deutero-Izaiáš" (druhý Izaiáš) a "Trito-Izaiáš" (tretí Izaiáš).