Sedíš na zemi pre dverami môjho bytu opretý o stenu a tráviš tu čas.
Pýtam sa:"Chceš ísť dnu?"
"Chceš, aby som išiel dnu?"
"Nechcem, aby si tu sedel pred dverami, počula som nejaké hlasy." vysvetľujem Ti, kým sa na mňa zdola pozeráš.
"Môžem tráviť čas aj vonku."
"Môžeš, ale keď si tu, tak poď dnu, mam navarenú Tvoju obľúbenú čínu."
Skloním sa a vtisnem Ti na čelo bozk. "Poď."

Kým po vstupe identifikuješ levanduľovú vôňu šíriacu sa od guľatej sviečky, usadím Ťa na gauč a donesiem Ti teplé jedlo.
"Nie, nikto mi meumrel," odpovedám na Tvoj spýtavý pohľad. "Mihotavý plameň vyzerá radostne a levanduľa ma upokojuje."
"Chceš si pozrieť nejaké fotky?" Nečakám na odpoveď a spustím datavideoprojektor. Ešte si stihneš všimnúť, ako si vlasy stiahnem gumičkou a stratím sa za rohom v kuchyni.
Kým si opášem zásterku, volám na Teba: "Dáš si aj niečo sladké, však?"
"Rád," usmeješ sa, ale ten úsmev už nevidím.
Práškový a vanilkový cukor nechám vymiešať do penista so šiestimi vaječnými žĺtkami. Počas stáleho miešania pridám vodu aj olej. Medzitým skomentujem obrázky na stene: "Tu som doma, s našimi, tu cestujem..."
Tvoj zrak však spočinie na mojich rukách: "Čo robíš?"
"Šľahám bielka ručne, mám to tak rada," a znovu zmiznem v druhej miestnosti. Múku s práškom do pečiva nasypem do misy so žĺtkami, bielkovou penou, pridám nasekané orechy a opatrne zamiešam. Celú zmes dám do vymastenej obsypanej formy a vložím do rúry.
"Už sa Ti idem venovať, ešte vytrasiem zrnká múky zo zástery."
"A čo to vlastne pečieš?"
"Nepovedala som Ti? Orechovú bábovku."

< predchádzajúci (Dievcatko)

(Sladke a detske) nasledujúci >