Nadišiel deň, kedy mi ani moja slovná zásoba nestačí na vyjadrenie pocitov. Žiadne slovo sa totiž zrazu nezdá dosť silné. Každý nový deň s Nikou je novým dobrodružstvom, skúškou, nádejou, prísľubom.

Čím viac skúšok ľudia v živote prekonajú, čím viac si toho prežíjú, tým lepšie hodnoty zastávajú. Tým viac si vedia vážiť. Nemala to vždy v živote ľahké, nedôveruje ľudom, čím sa stala protikladom k mojej dôverčivosti, hraničiacej s naivitou. Napriek tomu že život k nej nebol vždy fér, nezanevrela na neho a vyrástla z nej žena, ktorá v mojich očiach nemá konkurenciu. Žena, pri ktorej slová ako budúcnosť, svadba, deti...už nie sú žiadnym strašiakom.

Zamilovávam sa zas a znova, pre každodenné maličkosti.


To, ako sa ráno mrví v perinách a snaží sa skryť pred denným svetlom.
To ako sa v mnohých veciach zhodneme aj bez slov.
To, ako ma naozaj počúva a aj keď to niekedy hneď neprizná, zanedlho spraví či povie niečo, čo mi napovie že ma vnímala.
To, akým spôsobom sa rozpráva so zvieratami.
Keď robí nenapodobniteľný „škriatkovský hlas“.
Ako si tvár skrýva za tie krásne kučery, keď sa cíti neistá.
Tie jej typické frázy „poďme na pumpu“ alebo „si zlyyyy“.
Jej smiech a tisíce spôsobov, ktorými rozosmeje ona mňa.
Keď na seba zdiaľky zúrivo „hromžíme“ rukami namiesto pozdravu.
Slzy vďaky v jej očiach, keď dostala ako darček nejakú drobnosť.
Ako sa schúli na moje rameno predtým než zaspíme.

S ňou mám pocit šťastia. Len s ňou sa cítim pokojne, vyrovnane. Trávime spolu takmer každý deň a napriek tomu sa spolu nikdy nenudíme, ani sa neobmedzujeme. Vieme sa venovať jeden druhému, aj každý sám sebe. Stala sa prirodzenou súčasťou môjho života rovnako ako je prirodzené dýchať.

Po rokoch samoty i viacerých sklamaniach a neúspešných pokusoch, po tom, ako som lámal srdcia až nakoniec ostalo zlomené to moje...zdá sa že nakoniec všetko smerovalo práve k tomuto okamihu. Viem že tentokrát sme v správnom čase na správnom mieste, spolu, tak ako to má byť. Neviem a nechcem si predstaviť, že by to malo byť inak. Nevymenil by som ju za nič na tomto svete a nemenil by som na nej jediný vlások či povahovú vlastnosť. Nemilujem ju preto že je perfektná, ale že je jedinečná.

Cez toto všetko sa dostávam k tomu že moje najväčšie obavy smerujú predovšetkým k sebe samému. Budem jej mať čo ponúknuť? Som hodný jej lásky? Dokážem pozitívami prevážiť moje slabšie stránky a na tom zlom zapracovať? Nikdy predtým som nemal takéto obavy, nikdy som nemohol stratiť viac.

Som odhodlaný chrániť ju, pestovať si ju ako vzácny kvet, bojovať o ňu každý nový deň. Pretože aj keď sa môže zdať že najťažšie je získať si srdce ženy prvý raz, ťažšie je si ho udržať. V skutočnosti je to len začiatok hry. Prvé misie máme úspešne za sebou a prichádza vyšší level. Získanie dôvery. To bude tá pravá výzva. Dokázať že postupom času sa stávam človekom, na ktorého bude môcť byť hrdá. Ukázať že tieto slová smerujú k činom. Byť jej oporou. Byť jej všetkým. Verím že čo je dám, to mi dva krát vráti. Ona stojí za to. Stojí za všetko. Unikát. Jedinečná. Moja jediná.