Oklamala ma mrška jedna. Myslela som, že už sa tak ľahko nevzdá, že už má to žezielko v ruke. Dnešné ráno bolo veľmi zaujímavé. Drsňák zmizol na nultú. Teda on nemal nultú, ale naša dcéra mala. Ušiel mi spod perinky rovno do práce, ani som sa nestihla otočiť na ľavý bok a bol fuč. Také pekné ráno to mohlo byť, ale keď nultá, tak to si nepomôžem. Obaja odišli ešte vtedy keď ja som snívala o tej vládnucej mrške.

            Po všetkých tých ranných stereotypných činnostiach som stála pred skriňou a dumala, čo na seba. Oči namachlené, vlasy presvedčené, že dnes budú stáť tak ako ja chcem a zrazu čudný zvuk z haly. Vedela som, že vyskočila malinkatá rybička a šup rovno medzi topánky pri botníku. Kľačím na kolenách a dohováram jej, že ak sa neukáže tak tam umrie. Ona nič, prehrabala som topánky, povytriasala z nich všetky zabudnuté kamienky minuloročnej jari a našla ju ako sa chveje na šľapke. Zobrala som ju do dlane, chúďa malé nezbedné a vložila ju späť k sestrám. Zachránila som jej život a pri tom našla svoje jarné lodičky.

           A bolo to jasné, obujem si ich. Nahádzala som na seba handry a šup do práce Stojím na zastávke eliny a veru, ešte tá mrška pani Jar nie je pripravená ohrievať lodičky. Zaťala som zuby a vydržala chlad chodníkov . Teraz prosím slniečko, nech sa príde pozrieť na mňa keď pôjdem z práce domov. Ale ono je zalezené a evidentne na mňa kašle. Ani sa mu nedivím, veď zima je ešte silná, vyhnala pani Jar do postele aby si ešte pár dní zdriemla.

         Pekný piatok a slnečný víkend Vám všetkým priatelia.