Pár zaľúbených párov na lavičkách
a ja bez Teba dvíham rolety,
náš mesiac vyšiel spoza hradby mrakov
a nechápe, že nie som tam, kde Ty.
a ja bez Teba dvíham rolety,
náš mesiac vyšiel spoza hradby mrakov
a nechápe, že nie som tam, kde Ty.
A o tých lavičkách sa toho už popísalo a pospievalo veľa. Ja som na jednej v noci sedela a dívala sa okolo seba. Nikde nikoho. Aj tá lavička tam vyzerá, ako keby bola iba nedbalo pohodená kdesi medzi kostolom a električkovou traťou.
Bolo z nej vidieť úplne všade. Do blízkeho supermarketu, do výkladu zlatníctva, do obchodu, ktorý volám Vianočný, pretože sa volá "U soba"... Ale nie je vianočný, je to nonstop predajňa chľastu a cigariet. To už neznie tak romanticky, však?
Najradšej sa však dívam na múrik. Je taký malý a nenápadný, zvyknú na ňom v teple ležať bezdomovci. Raz som videla, ako doň jeden muž temer nabúral, lebo ho šokoval pohľad na lásku. To sa ľuďom občas stáva...
Chodila som okolo a pozorovala toto mesto, v ktorom nikdy nebudem doma, pretože nechcem byť. Nikto nikde nebol. Milujem slovenčinu a jej schopnosť poskladať za sebou v jednej vete toľko záporov, koľko sa len do nej vojde... čo to o nás vlastne hovorí, táto jazyková anomália?
Noc bola trochu studená, ale už nepršalo. Svietili hviezdy a niektoré sa chveli, ako keby chceli spadnúť. Skoro ako ja. Ale udržali sa tam, sú to bojovníčky. Skoro ako ja.
Nechcelo sa mi dnu. Sadla som si na ďalšiu lavičku. Videli ste už obriu mozaikovú sochu bociana, ktorý vyzerá skôr ako votrelec? Tak takú tu majú. A sú na nej prevesené topánky. Viete, čo znamená, ak sú niekde prevesené topánky? Je to miesto, na ktorom možno kúpiť drogy.
Občas si tam chodím sadnúť, ale ešte mi nikto nič neponúkol. Škoda. Chcela by som otestovať, či aspoň táto bájka funguje, alebo ich tam niekto hodil skrátka len tak, z roztopaše.
Vôbec som nespala a od šiestej som bola zatvorená v klaustrofóbnom štúdiu.
"Prajeme vám krásne dobré ránko, je šesť hodín a nasleduje dopravný servis," som hovorila so všetkým sebazaprením. Nikto nemôže mať o šiestej krásne ráno. Nikto na svete. A vôbec, taká denná hodina ani nie je, je to len metamorfóza noci a iba sa hovorí, že existuje.
Sadla som si na ďalšiu lavičku. S veľkým pohárom kávy. Pozorujem, čo sa okolo mňa deje a mám pocit, že ma to prvýkrát vôbec nezaujíma. Sochy v tvare falických symbolov, uponáhľané ženy v kostýmoch, ktorým ide očko na pančuche, nevyspaté deti, ktoré ťahajú na prechádzku škôlkarske učiteľky... nič z toho dnes nie je zaujímavé.
Ale to tak býva. Nie každé rande dopadne dobre.
A tie rande naslepo, povedzme si narovinu...
Až budem mať rande s mojim mestom, dám vám vedieť.
Bude o poznanie vzrušujúcejšie.
Komentáre
Cizi mesto
JarKry
Cizi mesto
JarKry
Cizi mesto
JarKry
no, až trojito ťa to zaujíma :-))
za děfčaty z Brna choď.
no, až trojito ťa to zaujíma :-))
za děfčaty z Brna choď.