Možno je to mojou výchovou, ale sľub je sľub. Ak niečo sľúbiš, dodrž to. Ak si si nie istý, nesľubuj. Tak ma to učili doma, tak sa to snažím dodržiavať. Ale i napriek tomu musím Ti dať za pravdu SNiPI. Naozaj si postupne zvykáme na to, že sú sľuby a sľuby. Potom človek prežije nie raz krutú chvíľku keď včas nerozlíši o ktorý sľub práve ide. Pritom si stačí spomenúť, aký pocit každý jeden mal, keď mu ako dieťaťu prvý krát nedali/neurobili čo sľúbili (rodičia, súrodenci, ujovia, tety…) Ten pocit poníženia, menejcennosti a zaradenia do kategórie hlupákov, ktorí sú druhým na smiech. Možno by neskôr v dospelosti zbytočne nesľuboval, lebo pocit viny je niekedy ťažšie bremeno ako splnenie daného sľubu. Áno každý sa s tým postupne vyrovnal, každý to nejako prekonal, ale vo vnútri už ostal malý červík nedôvery, ktorý postupne rokmi a skúsenosťami rastie. Postupne sami začneme robiť druhým to čo sa stalo nám, z pomsty, možno preto aby sme sami nevyzerali ako hlupáci, ktorých možno ľahko oklamať. A tak to s nami postupne rastie. Nesplnené úlohy v škole, neskôr neprídeme na schôdzku s niekým kto nás má rád, ale my jeho nie (Zacítili ste bodnutie pri srdci? Koľkí to zažili), postupne si neplníme úlohy v práci, manželské sľuby (načo sa vlastne berieme?), neplatíme za čo treba platiť, pretože platy nám zas nevypláca zamestnávateľ (aj keď je tu kolektívna zmluva, zákonník práce), či obchodný partner jednoducho nezaplatil za vykonanú a dohodnutú prácu/tovar (Načo sa trápiť nejakým obchodným právom, však?), nevrátime požičané peniaze,…a potom ?

Zisťujeme, že sme bez priateľov, chýba nám náruč milovaného človeka, miesto kde žijeme ani zďaleka nezodpovedá predstave pokojného domova, máme problém čokoľvek a kdekoľvek zohnať, banka nám nechce poskytnúť úver, naháňajú nás veritelia, v horšom prípade mafiáni…

Morbídne? Áno, ale ako pravdivé a skutočné.

To nebol sľub, ale výstraha. Ak to prospelo aspoň v tom, že dnes vieš odlíšiť čo je dobré a čo nie, je to fajn, že Ťa vaši neroztrhli .

Tak sme na tom podobne. Ak sa naučíme aspoň takému kompromisu, sme o krôčik bližšie k dobrému človeku. A v živote sa Ti to mnohonásobne vráti. Vždy je čestnejšie povedať na rovinu, prečo nemôžeš sľúbiť niečo. Predpokladám, že Tebe by sa tiež viac páčil takýto prístup.

Spirit, nejde o materiálne túžby, ale o princíp. Nesľubuj čo nemôžeš splniť. Aj keď vieš, že sľub by potešil, alebo jednoducho máš pocit že lepšie zapôsobíš napr. na milovanú osobu. Sklamanie z nesplneného sľubu zničí viac ako dokážeš do tej doby získať.

Deti sú v tomto prípade absolútne zvláštna kategória. Berú všetko tak ozajstne, nepredpokladajú podraz od človeka, ktorý je im blízky a povedzme ich vzorom. O to viac ich zasiahne nesplnenie sľubu. A len naozaj necitlivý človek dokáže vydržať bez pocitu viny vyčítavý detský pohľad plný sklamania a odsúdenia. Ak len trošku to dieťa ľúbite, toho detského pohľadu sa do smrti nezbavíte.Nehovoriac o tom, že takto získa dieťa neuveriteľnú moc. Aby sa človek vyhol takémuto zážitku, radšej dieťaťu dá aj to čo v podstate nepotrebuje. A malý “vydierač” veľmi rýchlo vycíti a využije vašu slabosť.