Nuž ani som dnes nechcela nič písať, ale akosi sa nedá. Od rána som taká múčna ... a pomaly neviem, čo sa so mnou deje. Na obed som pripálila ryžu ... potom som na seba vyliala hrnček s čajom ... a keď som šla čakať brata pred školu, pretože si mudrlant ráno nevzal dáždnik, tak ma na dôvažok toho všetkého ešte ošpliechalo auto ...
Teraz sedím v izbe a počúvam hudbu k štandardným tancom ... keďže brat denne počúva niečo také. Nuž tanečník ... tak musí mať v ušiach všetky možné rytmy. Tancuje tu po izbe a čosi stále počíta, potom sa zasekne ... rozmýšľa ... odbehne k zrkadlu a chvíľu pred ním pózuje ... vráti sa a pokračuje v domácej príprave na nasledujúci tréning. „Pusti mi to ešte raz a pozeraj sa.“ Zaznie rozkaz a ja otočím hlavu. Zaujme pózu a ja mu pustím hudbu ešte raz. Odtancuje cez chodbu vedľa do izby a vráti sa ... „No? Čo na to vravíš?“ Odvrátim pohľad od rozlúšteného sudoku: „Fajn, až na to, že som polovicu z toho nevidela, lebo si bol vedľa.“ Už len čosi zamrmlal a pustil si ďalšiu skladbu. Pre zmenu ... latinu ...
Ale ja som rada, že ho mám. Je to také moje slniečko, i keď občas žerie nervy dokonale.
Ale hádam sa z toho debilného dňa, ešte niečo dobré vykľuje ;)
Komentáre
vykľuje sa pekný večer
asi to tak najkôr bude, že skončím pod perinou a so sudoku v ruke
neboj