Stála som na zastávke so žltou ružou, keď ku mne podišiel pán: "Prosím vás, predávate kvety?"
Stála som tam v dave ľudí a priblížili sa dve dievčatá: "Prosím vás, kde je taká ulica?"
Pripadala som si, že trčím a všetci vidia, ako na mne visí tlak so zaseknutými pazúrmi, nechcejúc sa ma pustiť. Potom sa mi v podbrušku rozľahla intenzívna ozvena pichľavého detského náreku.

Nie som vo svojej koži. Kvôli maratónu informácií som spravila niekoľko chýb. Niektoré sa mi prepiekli, za iné ponesiem následky.
Zaslúžim si vôbec virtuálnu lásku?