Človek milión, ošlahaný osobnými prehrami
trpiaci pseudo-bariérami
človek nosiaci si svoj nehybný kríž..

Davová psychóza - nosiť masku neprístupnosti
no vnútri rúcajúce sa klbko komplexov.

Každé ráno šepkať pred dverami slová
ktoré najviac postráda
cítiac, že ich vraví niekto iný

..toto miesto, tento čas..

V žilách pulzujúci kofeín
a večer zaspáva bezmyšlienkovite v poháre vína.

Najkrajši sme v zrkadle
- mlčí..

žiadna odozva na včerajšok
žiadna väzba na zajtrajšok.

Chcela som ťa mať takého ako si vysnívam - a bodka. Ale keď už taký si, ja začnem snívať znova...rozbíjam si hlavu o múr. Nie po prvýkrát.