No bohužiaľ tentoraz to neboli krásne dubáky, ani červenáky, ale odpadky, ktoré po sebe zanechávajú ľudia o ktorých je mi až ťažko písať, že sú ľuďmi, lebo ešte aj zver sa v lese kultúrnejšie správa ako tí o ktorých sa tu zmieňujem.

  Verte, že by som takým ľuďom neľutoval odťať ruku za to, aby si do smrti pamätali, že ako sa majú správať voči prírode, ktorá už aj tak dostáva poriadne zabrať, či už exhalátmi z komínov našich fabrík, alebo výfukových plynov z miliardy motorových vozidiel a v neposlednom rade aj splodinami, ktoré vznikajú spaľovaním pohonných látok tisícov lietadiel a motorových lodí. (Ale hlavne, že pri tom stále nariekame, že ozónová diera sa zväčšuje a že ľadovce sa očividne premieňajú na vodu pri stúpajúcom priemere nárastu teplého podnebia v poslednom obdoby.)

   Aj, keď som žiadny hríb nenašiel, tak napriek tomu ma hreje pocit, že som aspoň kúsoček lesa odbremenil od nežiaducich predmetov, ktoré by sa tam nerozložili ani za 1000 rokov. A to iba preto, že pre niektorých debilov je velikánsky problém doniesť so sebou z lesa naspäť domov, či už sklenenú fľašu, alebo hliníkovú plechovku od piva a tie potom vyhodiť do kontajnerov určených k separácii odpadu.

Ladislav Serenča