Rybka s Milkou išli popri brehu. Rozprávali sa a obzerali sa po okolí. Boli také zabraté do rozhovoru, že ledva minuli ulitu. Poznali ju, lebo popri nej neraz išli, no nikdy predtým si ju nevšimli. Až raz... Takmer do nej vrazili. Ulita ich upútala, pretože bola veľmi zvláštna... Vyzerala, že vody Potoka ju obmývajú už dosť hodnú chvíľu, bolo z nej cítiť, čo všetko má za sebou. Ulita ich upútala natoľko, že okolo nej začali plávať pravideľne každý týždeň. Čoraz viac sa im páčila. Na jednej prechádzke sa dozvedeli, že jej majiteľ odchádza preč a chce ju niekomu prenechať. Myšlienka, že ulita by mohla byť ich bolo veľmi potešujúca. Začali sa viac zaujímať o to ako ju získať. A to sa im aj podarilo... bohužiaľ... ulita bola pre ne príliš drahá. No neprestávali ju obdivovať a snívať o tom, že keď raz budú väčšie ulita bude ich. Zapracovali ju do svojich plánov a nedali sa znechutiť tými, čo ich nebrali vážne.