dnes niesom rád

chlad

cítim snáď

biť prestáva srdce

prudce

v tivhom hluku dnešnej doby

plnej zloby

kopeme si hroby

pľúca už dodýchali

v žiali

tepla je dosť v tomto chlade

všade

pre mňa nie

nepočujú uši

ústny otvor mlčí

a oči?

bez ružových kukadiel

pravda ich zotla

spálila do tla

nevidím už viacej

a mozog zhnitý vytiekol mi uchom

bruchom

hore ležím

sneží

na moj čerstvý hrob