Som v kuse zavretá dakde...Najprv to boli dva týždne v nemocnici a teraz týždeň doma.Cítim ako ma život medzi stenami ubíja...uberá mi energiu...ale tak postupne aby ma to nebolelo.  

Ešte aj tá hrozná diéta ktorú musím držať...žiadna čokoláda,kofeín,masné a ja neviem ešte aké...90 percent potravín odplávalo do diaľky...na tri mesiace....prekliata mononukleóza...

CHýba mi čerstvý vzduch,ruch a život von...Moji kamaráti hrajúci futbal a dievčaá džavotajúce pri nich...Ale zo všetkeho mi chýba najviac moj priateľ...Keby nie jeho tak už dávno by mi šiblo...Okrem svojich problémov zvláda aj moje tipu:Zasa mi je zle...Zabudla som ziesť tabletku...Prečo musím jesť takéto gebuziny....A na to všetko mi odpovedá...

Možno že to tak prežívamlebo nie som tip človeka ktorý dokaže sedieť celý deń doma alebo celý deň prespať,presedieť pred pc.Ja chcem pohyb,volnosť, slobodu....Nie narážať do stien bytovky alebo tupo hladieť von oknom...CHÁPE MA TU VOBEC NIEKTO????

PS:Už len 5 dní a som voľná!!!!!