Študujeme na rovnakej vysokej škole, dokonca rovnaký odbor. Sme rovnako lenivé a máme radi zábavu. A sme aj rovnako nepoučiteľné a ani po toľkých rokoch štúdia sme sa ešte nenaučili "dokopať" sa k učeniu skôr ako dva dni pred skúškou. No predpokladáme, že nie sme jediné. Deväťdesiat percent internátnych študentov sa od septembra do decembra zabáva, fláka a do školy zájde, len ak je to naozaj nutné. No potom príde to najstresujúcejšie ( a najnebezpečnejšie) obdobie, ktorého sa mnohí z nás obávajú. Skúškové.

     Dva mesiace plné strachu a nervov, ako to s nami bude ďalej. Vtedy si uvedomíme, že ak chceme ešte nejaký ten semester navyše prežiť, patrí sa nazrieť aj do kníh. Prebdeté noci, litre energetických nápojov a hektolitre kávy, čierneho čaju a kilá čokolády. A hoci sú to až absurdné čísla, ani to nám nepomôže v tom, aby nám v hlave prúdili poučky, cudzie slová a vzorce. namiesto toho rozmýšľame, ako si zútulnime izbu, ako si zarobíme nejaké vreckové, prečo nemáme pleť ako z časopisu a po pol roku si urobíme poriadok v šatníku. Zúfalo pozeráme na hodinky a odratávame čas do hodiny nášho ortieľu. A po skonštatovaní, že to už aj tak nestíhame, sa dostávame do ešte väčšieho stresu.

     Milí rodičia, milí stredoškoláci a milí profesori. Život študenta vysokej školy nie je prechádzka ružovou záhradou, ako si to mnohí myslíte. Áno, sú to síce najkrajšie roky nášho života, ale sú to aj prvé vrásky, prvé tmavé kruhy pod očami a prvé šedivé vlasy...

No dosť bolo slov pre dnešok. Polnoc sa blíži, musíme sa ísť učiť. Zajtra nás čaká skúška.