Nastoknutá na ražeň Tvojho ticha,

otáčaš ma mlčaním.

Zatiaľ, čo moje telo od páľavy vzdychá,

čistíš sa z hriechov vo vani.

Prvé slovo povieš,

no zo mňa už len uhoľ.

Vraj čakal si mnoho dní,

až srdcový sval Ti stuhol ...

Ty zmrznutý – ja zhorená,

ó koľko smutnej romantiky...

Hoď ma do vody – budem Morena,

nech navždy prerušíme naše styky.