V prvom rade by som rád vysvetlil, že nie je Tarot ako Tarot. Dôvody sú rôzne od zdrojov az po názor autora. O klasický Tarot už väčšina ľudí nezavadí. Momentálne totiž prevažuje inklinácia k rôznym mutáciam ako anjelské karty, Osho zen tarot, a podobne. V tomto článku by som nerád rozoberal konkrétne karty na to stačí si dať vyhľadať v Google alebo na mojej stránke. Ide mi skôr o filozofický postoj k Tarotu a rozdiel medzi vydaniami.

            Takže na začiatok mi dovoľte citát Pierra Lasenica:

Těžko jest psáti o velíké Knize Thovtově, v níž skryta jsou tajemství osudu tohoto světa, a tedy i nás samotných; jsme jenom dobrodruhy prchavých snů bez konce času, jistě pravdivých, poněvadž věčných a jako jiní před námi i po nás, zemřeli jsme, když naším tělem pohnul dech života a pouhými dětmi jsme ještě ve svém novém zrození.

            Takže čo to teda ten Tarot vlastne je? Podľa Papusa to je hieroglyfická a číselná kniha postavená na základoch Kabaly. Je to Biblia biblií (Kniha kníh). Podľa Léviho to je abeceda vyjadrujúca symbolmi a číslami sériu absolútnych a univerzálnych ideí. Podľa Lasenica ide o univerzálny kľúč k umeniu Magickému a všetkým náboženským dogmám.

Tarot je balíček kariet zložený z dvoch častí Veľkej (staršej časti) a Malej (novšie pridanej) Arkány. Osobne dávam prednost samostatnej Veľkej arkáne. Ceste Vesmírom kde sa karty stávajú príbehmi. Ako málokto vie jedným z prvých doložených Tarotov je Arkána Karola VI, dnes je 17 z 22 kariet uložených v Biblioteque Nationale v Paríži.  Bol údajne zostavený podľa staršej predlohy z Alexandrie. Neskôr z roku 1500 sa dochoval tkzv. Parížsky Tarot. Neskoršie Tarotové zostavy sa však už nedržia týchto starých (relatívne) a sú dosť ovplyvnené slobodomurárstvom. Pre prax je dôležitý až Tarot Oswalda Wirtha, ktorý spolu s markízom Stanislavom De Guaita (Had Geneze) upravil a doplnil Tarot podľa práce E. Léviho.  Pre tých ktorí by sa chceli venovať Tarotu vážnejšie (nie veštením) odporúčam Eliphas Lévi – Dogma a Rituál vysokej Mágie, Athanasus Kircher – Oedipus Aegyptiatus, Papus – Tarot bohov, J.G. Bourgeat – Tarot.

            Ďaľšou z dôležitých vecí je rôznorodosť Tarotu, nielen pomenovaním karty ale aj číslovaním. Uvediem príklad jasný asi každému, kartu Blázon (Fool) v klasickom poňatí podľa Kabaly (a tiež podľa E. Léviho a P. Lasenica) je kartou číslo 21 bez číselnej hodnoty kde je možné kartu Blázna použiť v akomkoľvek aspekte a na mieste akejkoľvek karty (a to značí i na akúkoľvek ľudskú situáciu). On je aspektom zahrňujúcim ktorú koľvek vlastnosť človeka na ceste ďaľšími 21 Cestami/kartami. V moderných Tarotových systémoch je označovaný číslom 0 a aj karta je 0 a predchádza kartu 1. (Mág). Kdežto v staršom podaní je výkričníkom, upozornením pre adeptov ktorý su na ceste v novšom je to štartová čiara kde s hlupáka sa stane kráľ. A to podľa Praxe nie je možné.

            Tento princíp (Tarot je princípom zasvätenia) sa v novodobej podobe používa na 3 základné veci, ktoré je možné symbolicky priradiť k trom aspektom, Klad, Zápor, Neutralita. V kladnom význame sa Tarot stáva hnacím motorom, dynamicky vedie myslenie a intuíciu k rozvoju, stáva sa nástrojom divinácie. Pri zápornom naladení sa je to bremeno, modla ktoré viaže k sebe, bez nej sa človek cíti sám neschopný sa rozhodnúť a tým upadá morálne a niekedy i materiálne. Tretím aspoktom je neutralita. Je to niečo čo môže priniesť dobro, zlo ale nemusí priniesť taktiež nič. Ide tu hlavne o použitie Tarotu ako orákula na veštenie, tu sa vyliahol svet kartárok, „adeptov“ mágov ktorým stačí kniha, šarlatánov a majstrov (guru) ktorých zaujíma iba jedno, mať plné vrecká. A tie majú väčšinou práve vďaka ľudskej hlúposti.

            Takže Tarot je dvojsečná zbraň pomocník i trýzniteľ. A je to systém ktorý zavádza, systém ktorý ľudia prestavali k obrazu svojmu, ako i bohov, anjelov či pomali a isto Zem.