Bol som vyčerpaný. Nevidel som na oči a ledva som chodil po školskej chodbe, ktorá viedla do bufetu. Vtedy som ju stretol. Usmial som sa. Bola to moja stará láska, nikdy som jej nič nepovedal a pochybujem, že vedela o mojich citoch. Keď sa zatnem som ako trezor, neunikne nič.  Ale teraz keď som láskovo zdravý  som si dokážem tieto chvile vychutnávať. Chvíle bláznenia, dlhých rozhovorov bez nejjakkej hlbšej myšlienky, pocit, že jej môžem ublížiť a viem, že mi to odpusti:), pocit ,že nie som jediným psychopatom na tomto svete a šancu objavovania nových obzorov.
Dnes sa však udialo niečo viac. Moje myšlienky som už nedokázal držať od tejto témy. Boli sme v tom bufete. Bavili sme sa rozprávali. ľudia boli všade okolo nás. A ja som  sa zrazu otočil o moja ruka ostala na jej prsiach. Ups:) Divne sa namna pozrela a ja som sa usmial a ztiahol do bezpečnej zóny. Rozprávali sme sa ďalej, občas som jej povedal, aby mi prestala ubližovať :D.  Zrazu sme ztíchli. O pravých dôvodoch môžem polemyzovať. Zavesila sa namňa a ja som cítil jej teplo jej tela.  Cítil som dokonalé tvary jej pŕs, ruka ma objala. Ja som bol asi v ôsmom neby:) Nemyslela to nijak. Len sa bláznila a týmto si zrejme robila zo mňa srandu. Ak mám byť úprimný, bolo to účinné. Som muž v to ráno som bol síce unudený, ale  moja mužská časť sa prebudila a pýtala sa na svet. Celý som v tom momente zčervenel. Mám problém! Našťastie sme stáli v rade a malý pult bránil prezradeniu, ale už iba dvaja ľudia si kúúpia svoju ddesiatu a ja budem jasnýý... :D Okamžite som sa vymanil zo zovretia a dýchal z hlboka. Myslel na veci, ktorré sa mi zdajú morbýdne, len aby som sa upokojil.V pravý čas sa to podarilo a aj keď úplne vystrašený, ale v bezpečí som mohool opustiť ten malý pultík predomnou a otočiť sa k ľuďom. Čo som si z toho odniesol? Chcem, musím ju získať, nezávezne, alebo závezne. Na tom nezáleží, ale moje telo si vyžaduje jej pozornossť a    keď je niekto hladný, mal by dostať jesť, nie ? :)