Kukám do kalendára a zisťujem, že sa nám to blíži závratnou rýchlosťou. A to nám všetci tvrdili, že toto nebude na dlho. Teda neviem čo je na dlho alebo na krátko. Je to asi pre každého relatívne. Mne sa to ani veľmi nezdá, žeby to bolo na dlho. Ale na krásne. Takže ešte pár hodín a budem v stave manželskom už krásnych 17 rokov. No tak, aby sa moja polovička nebála, žeby žiadny darček nebol, bude. Dám mu presne to čo si zaprial. Prekvapenie sa nekoná, ani keď som sa spýtala čo by chcel k tým 17 rokom sa prekvapenie nekonalo. Vždy dostanem tú istú odpoveď. Vždy mi povie jedným slovom to čo chcem počuť, a vždy je to nádherné: „ TEBA.“ To slovo ma dostane do stavu, ktorému vravím šťastie. Mám šťastie. Je moje. Verím, že ďalších a to sa mi zle píše lebo to už asi môžem pokojne nazvať konečných ale o to krajších „ X“  rokov bude takých skvelých, ako tých krásnych 17. Je moja závislosť. Milujem keď sa ma dotkne, keď sa usmeje. Jeho pohľad. Milujem keď sa hrá s dievčatami, milujem keď umýva riady. Ešte aj dnes keď mi blikne, že mám od neho správu sa chvejem. Milujem keď sa vráti z cesty, aj keď mi máva pri odchode. Rozosmieva ma ako trpí keď nakupujem, ako sa hnevá, že mám neporiadok v skrini, ako ma chce napáliť. Milujem rána keď sa ku mne pritúli a povie vstávaj ideme, keď mi radí ako variť, aj keď nevie čo vlastne varím. Milujem keď kričí, že niečo horí, keď mi zotiera púder z nosa so slovami ty to nepotrebuješ,  jeho hlas, jeho ruky. Vošiel mi do života, a ostal tam taký ako na začiatku. Hravý, nedospelý, je mojou polovicou, ktorú nechcem stratiť. Bez neho by som už nebola celá. Dal mi seba. Dal mi pocit, ktorému vravím pocit šťastia. Raz dávno na začiatku, pred tými krásnymi 17 rokmi  povedal, chcem len, aby si mi povedala keď nebudeš šťastná. Nemusela som. Nedal mi dôvod na to, aby tieto slová vyšli z môjho srdca. Prežili sme spolu dni keď nebolo všetko podľa našich predstáv, prežili sme ťažký začiatok manželstva, prežili sme nespočetne veľa chvíľ keď bolo ticho. Všetko sme prekonali a teraz sa už vezieme na spoločnom šťastí. Máme život, čo sme si postavili sami na svojich skúsenostiach na svojich chybách na svojich úspechoch i neúspechoch. Dôvera je medzi nami putom čo drží pevne v rukách šťastie. Milujem Ťa láska, ďakujem, že si.