Hej ide to, super, ten biznis s antickými knihami, robí mi to 4 000 eurášov mesačne, fakt paráda. Konečne môžem cestovať, chodiť si na eurovíkendy so ženou..." vraví mi môj kamoš R. a ráta drobné, aby zaplatil účet presne. Presne na rupiu. Bez tringeltu. O týždeň neskôr, v inej reštaurácii, zaplatil o sto rupií menej a ušiel. Ja som sa vrátila a doplatila som aj s tringeltom.
"....veľmi chcem pomôcť tvojim detičkám, musíme si nad to sadnúť, ale naozaj mám vážny záujem..." ...vraví mi istý človek počas treku. Po treku už ani slovo. O tri roky znova.
"...vieš čo, úžasní sú tí tvoji šerpovia, fakt Dorotka, najmä ten Prakash, toho som si tak obľúbil. Keď prídem o týždeň, donesiem mu nejaký darček. Čo by chcel?" pýta sa ma istý človek. "Nový mobil, alebo pokojne hocičo, hocijakú pozornosť", vravím a teším sa, že niekto prejavuje záujem obdarovať chudobných Nepálcov. Čosi mi hovorí, že to dopadne ako s tými deťmi, ale dôverujem. Pýtam sa Prakasha, čo by chcel. Istý človek zavíta do Nepálu, Prakas mu pomáha, zháňa stratenú batožinu, vodí ho hore-dolu. Bez darčeka, bez bakšišu a dokonca aj bez rozlúčenia. Je to v poriadku, alebo som len ja trochu šiši? Sú tie farebné papieriky hodné niečo viac, ako si myslím? Sú hodné toho, aby sa človek takto ponižoval? Sú hodné toho, aby ponižoval iných? Mala som v živote chvíle, kaď som nemala žiadne peniaze. Nie nula, ale mínus.
Mala som chvíle, keď som bezcieľne rozhadzovala. Ale ani v jednom momente nemali peniaze pre mňa iný význam, ako fakt, že sú to papieriky, za ktoré sa dá v obchode všeličo vymieňať... Ale NEMILUJEM PENIAZE. Poznám pár ľudí, ktorí mi požičali poslednú stovku. Poznám pár ľudí, ktorí minuli posledné prachy na zábavu. Len tak pre seba a iných. Ale prečo sa furt množia práve tí, ktorí iba predstierajú ľahkosť bytia, vytrepú sa do Nepálu, a potom nedajú chudákovi, čo zarába asi stotinu ich platu, ani malý tringelt? V našej európskej spoločnosti takýto prístup vôbec nijako nebije do očí. Stratí sa v šedivosti masového egoizmu a pretvárky. Všetci spozornejú. Čašník, spolusediaci, a aj nevinná soška Budhu, stojaca pokojne opodiaľ, na konci záhrady.
-------------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 5.12.2011
Očami Doroty Nvotovej
10.09.2012 20:11:05
:)
Komentáre