Tak som si dnes uvedomila, že mám vždy veľké oči...chcela som ísť na tábor ako každý rok chodievam...malé detičky...sranda každý deň...príjemná únava...leto..."Jasné, môžeš so mnou rátať už sa veľmi teším!" potvrdila som svoju účasť v telefóne a v mysli mi šiel film so všetkými tými spomienkami na decká...nikdy neviete koho dostanete do svojej skupinky...ale vždy je to strašné dobrodružstvo...začalo to keď mi oficiálne nebolo ani 18násť...mala som na starosti najmenšie detičky...boli aj letá keď mi pridelili veľkých deviatakov z Pétržky...vždy to bolo fajn...hoci boli aj chvíle kedy som predýchavala a chcela sa vzdať a utiecť so všetkej tej zodpovednosti ktorú za dotyčných v tej chvíli máte...
zažila som si toho celkom dosť....
Boli časy keď sme chodili na Hraničnú...len tak...rozprávať sa a modliť z narkomanmi, prostitútkami... tiež to bolo celé jedno veľké dobrodružstvo...nasadli sme do väčšieho aftíčka smer BA...Vonku mrzlo...alebo stekali po nás kvapky potu...no vždy to bolo o dačom...alebo Dakom...vždy...zvláštne, že tí čo sú na okraji. spoločnosti..akosi cítia toho nášho Pána Boha oveľa viac než my nenažranci :)
...no boli aj husté chvíľky...
Keď som dostala skoro na hubu od nácka len preto, že som mala na sebe tričko s potlačou Kristovej tváre...len tak sme si šli po meste z jednej akcie...a zrazu že vraj "Čo máš na tom tričku!" nedokázala som so seba dostať pol slova...veľká hrdá kresťanka...ale Boh mi to po čase vynahradil a poslal situáciu kedy som mohla na rovnakú otázku odpovedať...hoci až rok na to...no milá pozornosť od neho...nie? :)
Tých 7 rokov s Bohom neni veľa...17 bez neho...je dosť...mám dojem, že sa stále len oťukávame...dakedy to bol taký ten vzťah kedy sa len kukáte na seba a nemôžete sa vynadívať na krásu toho druhého...isto to poznáte...že sú slová už zbytočné...a teraz? Teraz mám dojem, že som stratila veľmi veľa z tej neuveriteľnej blízkosti čo sme spolu mali...mojou vinou samozrejme...ale...mám v pláne vrátiť sa "domou" :) Je to zvláštne...ma vždy dostane to že On bol a je stále pri mne...so mnou...ja viem, že som to strašne veľa krát hovorila...ale je to tak....
Vraj zo 7mich voľných miest ostalo posledné...jedno...vraj pre niekoho neurčitého za koho sa dnes modlili, že by tam mohol ísť....140euro...super ubytko....more...Medžugorie...týždeň mladých...môj niekdajší sen...dnes skoro na dosah...je to presne v tom termíne ako tábor...a ja som sa sľúbila...strašná dilema...strašnááá :)
Je za mnou ďalšia nedeľa...Boh mení naše životy ak mu to dovolíme...často som rebelovala...často som ho odmietla...tak často som si žila po svojom...sebecky...bezcieľne...váľala som sa v zraneniach...v bolesti a užívala som si to len preto že samota ktorá napĺňala moje vnútro sa zdala väčšia a mocnejšia ako Ty...NO NEBOLA...nič nieje väčšie ako Ty...NIČ !
Bože tak rada by som Ti konečne po roku povedala to úprimné: "Staň sa Tvoja vôľa!"
Už sú po celom svete zástupy tých ktorí ťa spoznali osobne..známy či menej známy...slávny či neslávny...som medzi nimi a za to ti FAKT ŽE ĎAKUJEM...pozdravuj doma!!! :)
zažila som si toho celkom dosť....
Boli časy keď sme chodili na Hraničnú...len tak...rozprávať sa a modliť z narkomanmi, prostitútkami... tiež to bolo celé jedno veľké dobrodružstvo...nasadli sme do väčšieho aftíčka smer BA...Vonku mrzlo...alebo stekali po nás kvapky potu...no vždy to bolo o dačom...alebo Dakom...vždy...zvláštne, že tí čo sú na okraji. spoločnosti..akosi cítia toho nášho Pána Boha oveľa viac než my nenažranci :)
...no boli aj husté chvíľky...
Keď som dostala skoro na hubu od nácka len preto, že som mala na sebe tričko s potlačou Kristovej tváre...len tak sme si šli po meste z jednej akcie...a zrazu že vraj "Čo máš na tom tričku!" nedokázala som so seba dostať pol slova...veľká hrdá kresťanka...ale Boh mi to po čase vynahradil a poslal situáciu kedy som mohla na rovnakú otázku odpovedať...hoci až rok na to...no milá pozornosť od neho...nie? :)
Tých 7 rokov s Bohom neni veľa...17 bez neho...je dosť...mám dojem, že sa stále len oťukávame...dakedy to bol taký ten vzťah kedy sa len kukáte na seba a nemôžete sa vynadívať na krásu toho druhého...isto to poznáte...že sú slová už zbytočné...a teraz? Teraz mám dojem, že som stratila veľmi veľa z tej neuveriteľnej blízkosti čo sme spolu mali...mojou vinou samozrejme...ale...mám v pláne vrátiť sa "domou" :) Je to zvláštne...ma vždy dostane to že On bol a je stále pri mne...so mnou...ja viem, že som to strašne veľa krát hovorila...ale je to tak....
Vraj zo 7mich voľných miest ostalo posledné...jedno...vraj pre niekoho neurčitého za koho sa dnes modlili, že by tam mohol ísť....140euro...super ubytko....more...Medžugorie...týždeň mladých...môj niekdajší sen...dnes skoro na dosah...je to presne v tom termíne ako tábor...a ja som sa sľúbila...strašná dilema...strašnááá :)
Je za mnou ďalšia nedeľa...Boh mení naše životy ak mu to dovolíme...často som rebelovala...často som ho odmietla...tak často som si žila po svojom...sebecky...bezcieľne...váľala som sa v zraneniach...v bolesti a užívala som si to len preto že samota ktorá napĺňala moje vnútro sa zdala väčšia a mocnejšia ako Ty...NO NEBOLA...nič nieje väčšie ako Ty...NIČ !
Bože tak rada by som Ti konečne po roku povedala to úprimné: "Staň sa Tvoja vôľa!"
Už sú po celom svete zástupy tých ktorí ťa spoznali osobne..známy či menej známy...slávny či neslávny...som medzi nimi a za to ti FAKT ŽE ĎAKUJEM...pozdravuj doma!!! :)
http://www.youtube.com/watch?v=PkPhktKYW5A&feature=related
Komentáre
Milovana,
:D
PS: a potom nam napises ako tam bolo, jasne?! ;))
Milovana...
niektori proste veria, je to pre nich samozrejme, vyrastali v rodine, kde sa vsetci riadili Bozimi prikazaniami, vieru maju v sebe od kolisky, nemusia o tom neustale hovorit, nosit na sebe tricka a nabozenskym motivom, svojm kazdodennym zivotom dokazuju, kym su, cim su...ini potrebuju o Bohu hovorit neustale, premyslat nad nim, pytat sa ho, ci robia dobre, ako keby sa bali samostatnych rozhodnuti...
najviac su mi vzdialeni ti, ktori vieru beru ako nieco, co sa nosi, co je momentalne "in", do kostola sa chodia predviest cele rodiny, nie raz som pocula, ako sa vyjadrili - v nedelu ideme na navstevu, na kupalisko, na zahradu...tak sme boli na omsu v sobotu, ta sa pocita...nerozumiem tomu...uz aj vo viere sa berie "nahradne volno"? V sobotu si nadrobim, v nedelu budem moct robit, co chcem?
Prepac, to len tak vseobecne uvazujem...
Pre mna je Boh nieco, co je vsade okolo nas, s nami...chramy postavili ludia, Cirkev dala prikazania, s ktorymi sa nestotoznujem...uprimna modlitba na hociktorom mieste podla mna znamena viac, ako bezmyslienkovite odriekavanie pocas bohosluzieb - samozrejme, nie vsetkych, nechcem tu nikoho urazat, to nie je zmyslom toho, co pisem.
Podla mna nemas vobec co premyslat - ak je pre Teba Medzugorie niecim uzasnym, nevahaj a chod...uz sa nemusi vyskytnut podobna sanca...tabor bude aj o rok, o dva...clovek by si mal vyberat podla srdca, citenia, co je prenho dolezitejsie...co mu moze dat viac...asi som to nenapisala tak, ako som chcela, nechcem tymto povedat, ze deti v tabore su menej, to urcite nie, len viem, ze pre veriacich je Medzugorie miestom, kde naberaju sily, citia nieco viac, aspon tak mi to rozpravali ti, co tam boli...
SOB a jajaj :)
:))
wow
tak sup, sup,
http://picasaweb.google.com/anacuadriello/Biquinis#
..az som posmutnela, keby som nebola za siedmymi horami a dolami tak ti ich raz dva uhackujem :)
ked nemas nikoho napis, poznam jednu pani , napisem kontakt, ta ti ich raz dva urobi a posle.. a je to pani sikovna a ludska , take zlaticko.. :)
milovaná,
Len ten obrázok z NASA ma udivuje. uniká mi, prečo je tu vložený
:)
....
pls ako si urobila na blogu toto pozadie?
:) lufinka