Každý večer sa bojím zaspať, lebo nechcem a nepotrebujem snívať o niečom, čo nikdy mať nebudem. Prebudím sa a hlavou sa mi preženú všetky tie šialené výplody mojej fantázie. Jednoducho tomu nerozumiem. Toho človeka som si dostala z hlavy aj zo srdca, ale jeho osoba naďalej otravuje moje sny.

  Začínalo sa to predstavami o tom, že som sa ocitla v jeho náručí a zaplavená jeho bozkami som bola opäť šťastná žena. Po našom nepríjemnom stretnutí už vystupoval ako alkoholik, ktorí vždy skončil v potoku a jeho kamarát ho z neho zachraňoval. V súčasnoti už vidím vo svojich snoch len jeho siluetu, ako sa na mňa pozerá. Nič mi nepovie. Chodí všade za mnou a dýcha mi na krk. Sem-tam sa mi prihovorí, ale ja sa tvárim, že som jeho slovám nerozumela.

  Leze mi to na nervy. Sú sny, ktoré si človek nepamätá, ale on musí byť vždy v tom, na ktorý si na druhý deň spomeniem. Privádza ma to do šialenstva, keď si uvedomím načo moje podvedomie myslí. Nedokážem to nijako ovplyvniť, čo spôsobuje môj pocit bezmocnosti.

  Existuje spôsob ovplyvnenia o čom chcem alebo nechcem snívať?