Inak sa to asi ani nazvat neda. Napisem tu o par zaujimavych receptoch, v tomto pripade ide skor o pripravu jedla ako o jedlo samotne. Proste pocta ludskemu duchu vo svojej pravej podstate.

Prvy recept pochadza z horskych provincii na Filipinach. Zacina s kurcatom, ktore je pred varenim samotnym zaziva a pri plnom vedomi utlcene lyzicou. Teoria hovori, ze tlcenie kurcata lyzicou zmobilizuje jeo podkozny tuk rovnako ako posobi na kozne kapilary, co ma za nasledok ze kurca ziska jemnu, kremovu konzistenciu.

Dalsi pochadza z Kamerunu. Ide o jedlo zo psa, avsak pes samotny je den pred varenim priviazany a bity rakoskou. Az po tejto celodnnej priprave sa pes zacne varit, v zlozitej 9-hodinovej procedure.

Ine jedlo sa nazyva pinikpikan. Kurca je znovu ubite na smrt, avsak tento raz neosklbane. Neosklbane a utlcene kurca sa rychlo opecie. Az po tomto opeceni sa osklbe, nareze a zacne sa normalne varit.

Takychto "pochutok" by sa naslo este viac. Presne ako hovorim, hotova pocta ludskemu duchu.

Tak ma napada, co asi myslel Brillat-Savarin ked povedal: "Povedz mi co jes a ja ti poviem co si."?

Dobru chut :)