Okrem hotela v iránskom Maku (viď. minulá časť cestopisu) sme na ceste domov zažili ešte jeden zaujímavý vo východnej časti Turecka. V mestečku Pasinler, nad ktorým sa vypína zaujímavý hrad.
Hrad v Pasinleri
Hrad v Pasinleri
Ubytovacie zariadenie malo názov Kale Otel. Dvojposchodová, celkom slušne a zachovalo vyzerajúca budova pripomínala stavby slúžiace na ubytovanie (hotely, robotnícke ubytovne...) aké sa u nás stavali za čias minulého režimu. V okolí hotela sa nachádza rozsiahly areál tureckých kúpeľov.
Do Pasinleru sme dorazili za tmy. Obávali sme sa, aby hotel nebol obsadený. Ale nebol.
Ba naopak, v hoteli nebola ani noha. Po chvíli sa nám podarilo zohnať recepčného. Rýchlo sme sa s ním dohodli a vyfasovali kľúče od štyroch izieb.
„Izby sú na druhom poschodí.„ povedal recepčný.
Vyrazili sme ku schodisku.
Upútalo nás, že už od recepcie sa na koberci povaľovali vtáčie pierka. Čím sme po schodoch stúpali vyššie, tým ich bolo viac. A sem-tam aj vtáčí trus. Vyzeralo to, akoby hotel využívali na svojej púti milióny sťahovavých vtákov ako miesto odpočinku počas dlhého presunu.
Naše izby na druhom poschodí boli zamknuté. Všetky ostatné odomknuté a niektoré aj otvorené dokorán. V nich bol nábytok rozhádzaný, dolámaný, vtáčí trus, pierka, špina a neporiadok akoby tu nocovala partia veselých anglických futbalových rowdies.
Bol už večer, tak sme nechceli hľadať čosi iné. Chceli sme sa osprchovať a zaľahnúť. Ani v jednej z našich izieb však netiekla voda. Ktosi zbehol za recepčným a oznámil mu nepríjemnú skutočnosť.
„No problem.„ povedal recepčný, odišiel kamsi za roh a otvoril centrálny uzáver vody.
Voda začala tiecť. Bolo to akoby ste uviedli do činnosti fontánu. Voda totiž nezačala tiecť len v našich izbách, ale prakticky vo všetkých. A keď nie tiecť, tak aspoň kvapkať. Keď sme sa pokúšali vodu v izbách, ktoré neboli naše, zastaviť – nešlo to. Pochopili sme, prečo bola voda zavretá centrálnym ventilom.
A tak voda tiekla počas celej noci zo všetkých strán a my, hoci v hoteli, sme mali pocit akoby sme stanovali kdesi pri zurčiacej horskej bystrine.
Výhľad z okna hotela Kale
Výhľad z okna hotela Kale
Pasinler
Pasinler
ZOPÁR OBRÁZKOV Z CESTY NAPRIEČ TURECKOM (fotené väčšinou z auta):
Komentáre
:)
To som nepovedal ja, to povedal ujo Lasica s Ujom Satinským .)
turecka priroda mi pripada taka podobna vo vnutrozemi ako pri pobrezi.
Pavol,
:-) :-) :-)
Zelená rusalka,
Pali...
ubytovanie