Na tom nie je nič vymyslené. To je pravda od A do Zet. Mám kopec dôkazov. Mám svedkov. Mám fotografické záznamy a hlavne, hlavne mám priznanie. Moja žena sa bozkávala s hercom. Aha. Aby bolo jasné. Nie herec sa bozkával s mojou ženou. To moja žena sa bozkávala s hercom.

„O chvíľu prídeme, ale ešte chvíľku tu ostaneme, má prísť herec“ zatelefonovala mi nedávno žena pričom ona samozrejme nepoužila slovo herec ale jeho priezvisko.  „V poriadku“ povedal som žene, pričom sa mi to až také v poriadku nezdalo. Ale to som nepovedal. Nakoniec, žena uvidí herca, pričom ide o konkrétneho herca, ktorého má tak rada a príde domov. A potom prišla.

Aha zabudol som napísať, že to všetko sa stalo pred našou dcérou. Ale teraz by ste už na to prišli, lebo keď prišli domov tak dcéra už z chodbičky kričala: „No to bola hanba, mama sa bozkala s hercom“ pričom mám taký pocit, že dcéra nepoužila priezvisko ale naozaj slovo herec. Moja dcéra toho herca až tak nemiluje ako moja žena, čo je prirodzené vzhľadom na vek. Vzhľadom na vek je primerané aj to, že moja žena toho herca s priezviskom miluje, ale normálne je to len vzhľadom na vek.

„No“ povedala žena keď ma uvidela. „No áno“ dodala keď ma uvidela ako sa tvárim. „No áno, opýtal sa ma či ma môže pobozkať“. „No?“ opýtal som sa ja. „No áno“ povedala žena. A potom ma zahrnuli popisom situácie.

Celé to bolo tak, že moja žena bola s dcérou a svojou kamarátkou a jej dcérou a ešte kamarátom kamarátky ale myslím bez dcéry v jednom obchodnom centre a akurát bola premiéra filmu, v ktorom ten herec hrá. Ten herec s tým priezviskom. A ten herec prišiel na premiéru. Moja žena to teda nevedela úplne na isto ale na to tam mala dcéru. Vyslala to úbohé maloleté dieťa k pokladni. „Chápeš tatko, aký trapas?“ povedala mi dcéra. „Chápem dcéra, totálny trapas“ hľadal som v dcére oporu. „No vystála som tam tú šoru a tej pani hovorím“ hovorila mi dcéra podrobnosti: „príde ten herec? A chápeš ona tak na mňa pozrela“. „Chápem“ chápavo som povedal dcére. „No a ona mi povedala, že príde, tak sme na neho čakali“ dodala dcéra.

„On ti je strašne maličký“ povedala mi žena a v hlase mala také sklamanie. Akože maličký a mal by byť väčší. Akože žije celý život v omyle. Že ju tie televízne obrazovky a filmové plátna celý život klamali. Akože ona si možno myslela, že ja som nie ten najlepší chlap na svete ale až druhý najlepší po tom hercovi a teraz sa zistilo, že moja žena žila celý život v omyle a teraz sa ukazuje, že predsa len žije s tým najlepším alebo aspoň najvyšším z tých lepších chlapov. Chápal som to. Je to sklamanie. A potom tá ženina kamarátka poslala fotky.

„Už si poslala?“ povedala žena do telefónu a hnala dcéru od internetu. Dcéra si na internete pozerala svoje idoly ale moja žena chcela vidieť svoje idoly. A vtedy som uvidel dôkazy. Na prvých dvoch dôkazoch bol len dôkaz o tom, že moja žena neklamala. Že ten herec je naozaj menší. Ale potom pritiekla tretia fotka. Tá na ktorej sa moja žena bozkáva s tým hercom. „Počúvaj tak to nie on bozkáva teba ale to ty bozkávaš jeho“ povedal som žene. „No“ povedala žena. „Čo no, no však si vravela, že to on ťa chcel bozkávať“. „No“ nókla ešte raz žena. „No čo nó?“ nókol som si aj ja. „No to si asi zle počul“ a priznala pravdu, pričom ju ale nepriznala, lebo stále trvala, že ja som zle počul: „no to som ti predsa hneď povedala a pozri aký je maličký“. No. Naozaj bol maličký. Moja žena sa k nemu mierne nakláňala a bozkávala ho.

„Mám ťa rada“ povedala mi žena večer, keď sme išli spať. „Ty si oveľa krajší“ dodala. „Ja viem a hlavne vyšší“ povedal som svojej žene, ktorá sa bozkávala s hercom. „Hádam ešte ten herec“ povedala žena, pričom nepoužila slovo herec ale meno herca. Iného herca. Moja žena je ešte zamilovaná do jedného herca ale toho ešte nebozkávala a tak nevie aký je vysoký. „No“ povedal som a išli sme spať.

Ja by som mal teraz povedať, že prečo som v nadpise napísal, že ja som sa s basketbalistkou nebozkával. No preto, lebo je to pravda. Ale podrobnosti teraz nenapíšem. Lebo jednak som už toho napísal dosť a jednak som vtedy keď som sa s tou basketbalistkou nebozkával žene povedal, že to nenapíšem. Ja to ale napíšem ale asi až zajtra. Teraz totiž ešte niečo musím dopísať.