Z pahorku Venuše padá Tvoj figový list,
ďalej si naozaj netrúfam ísť.
Krv sa mi búri a na konci noci
ty už tu nie si ,zmiešaný pocit.

Bez dlhých slov si obliekam ticho.
Odchádzaš, tajomná noc - plná vzdychov.
„Prečo?“ mi doznieva v hlave,
ale veď vlastne si bola v práve.

Kocky som vrhol no zapadli prachom,
odchádzam preč Posledným vlakom.
Ku rieke Styx podpísať zmluvu,
do konca života s odznakom sluhu.

Už ani neviem akú má nádej chuť,
prepáč no nedá sa zabudnúť.
Na tvoje oči, nos, pery, hlas,
Na to čo mohlo byť, skrátka Nás.

Z pahorku Venuše padá Tvoj figový list,
nadišla chvíľa čo mala nenadísť,
prišiel som na to ,že príde niekto lepší
kto Ti dá viac a vašu lásku zveční.

Keď sadil básne do hliny a polieval slzami.
Zarodia, či splynú s tajnými túžbami?
A kde sú dnes? Naložené vo formaldehyde.
Dnes ešte neviem na čo, ale raz na to isto prídem.