Nakoniec v tráve zaspíme. Zrazu ma bude štekliť po nohe pochodujúci mravec. Možno ten istý, čo sa vybral na vlasovú výpravu. Vtedy zobudím aj teba. Najskôr ti začnem hladiť tvár a potom ti zapchám nos. Si už so mnou. Pozeráš na mňa akoby si nevedel, kto som. Vtom zaznie piskľavý povzdych lokomotívy. Vybiehaš na lúku a náš vozeň tam už nie je. Ostávame sami. Možno naveky. Ja, ty, tvoje lalôčiky a moje vlasy. To stačí. Bude ti to stačiť?
Poď ...
07.11.2009 12:24:58
Utiecť niekam preč ...
Poď so mnou, prosíííím!!! Nasadneme na vlak s jedným vozňom. Ten vlak pôjde len po jednej koľaji. My určíme smer koľajníc. A keď prvýkrát zastane, tak vyjdeme von. Prechádzame sa. Na veľkej lúke a všade navôkol milióny levandulí a sedmokrások. Prejdeme sto metrov a tam je ľadový potok. Vidíš? Aha, tá ryba má ale divnú hlavu. Budem sa ju snažiť chytiť, ale ty mi povieš – Nechaj ju tak. Poď sem. Objatie bude neskutočne mocné. Takmer ma zadusiš, ale ja viem, že nie. Pobozkáš ma. Ležíme vo vysokej tráve. Z vlasov mi vyberáš mravca, čo sa vybral na rovnako ťažkú púť ako my dvaja. Vlasy sa mu motali pomedzi nohy a on sa nechal veľmi vďačne vyslobodiť z mojich prameňov. Vtom som zbadala tvoj ušný lalôčik. Ako milujem hrať sa s ním. Naťahovať. Raz ho budeš mať ovisnutý ako africká domorodkyňa. Ale mne to nebude vadiť.
Komentáre