Veľmi nenápadité. Začínam mať pocit, že stále píšem o tom istom. Je to taký ten vlečúci sa prízrak uvedomenia si, ktorý na vás zrazu skočí ako neger v harleme na dôchodcu s drahou videokamerou na výlete. Turisti to dnes majú ťažké. Tak to chodí.

 

Apropos rasizmus. Ľudia sú pekne skurvené, zákerné a falošné svine. Napríklad sa vedia tváriť tak pohoršene keď poviem „neger“. Alebo „cigáň“. „Rákosník“. „Hadia hlava“. Stretol som ich všetkých. Dokonca som s nimi býval. Chlastal. Húlil. Časť z nich by som aj rád pretiahol, ale nezadarilo sa. Zaujímavé, že nikomu z nich žiadny z použitých výrazov nevadil. Komu však vadil boli ďalší spolubývajúci tváriaci sa tak hrozne kozmopolitne a potom opití vynášajúc slová a súdy ako: „veď oni smrdia“ alebo „predstav si, že by si ho priviedla domov tvoja dcéra“, alebo najhviezdnejšie „niesom rasista, ale vždy keď vidím černocha, chytím sa za peňaženku“.

 

Rasistom som však bol ja. Lebo som hovoril „neger“ a podával si s ním ruku a bavil sa s ním, zatiaľčo samozvaní kozmopoliti stáli obďaleč a buď nechápavo krútili hlavami, alebo ma a nás ignorovali. Aké ľahké je byť iným v obkľúčení tých – normálnych. Posraných zajatcov vlastných predsudkov, ktorí pri obhajovaní svojich pokleskov neváhajú potopiť všetkých ostatných.

 

Žiť ako kurva, správať sa ako kurva a pôsobiť ako kurva. A čudovať sa, keď nás kurvou nazvú. A aby sme nevypadli z rámu, označiť za ňu niekoho iného. Veď nám narástli ukazováky. Tak to chodí.