Par rokov dozadu som uspesne maturitnou skuskou ukoncila svoje 4 rocne trapenie. Pocas akademickeho tyzdna, kedy mi priprava na maturitu pripadala uplne zbytocna som premyslala nad dolezitejsou vecou a tou bolo co po maturite. Predstava stat v rade so ziadostou na evidenciu na urade prace sa mi nepozdavala tak som sa rozhodla nasledovat dobrodruhov z okolia a vydat sa do zahranicia.Mojou cielovou krajinou bolo Anglicko nakolko som doverovala mojej profesorke ktora ma ubezpecovala ze moje znalosti z Anglickeho jazyka su vyborne. Vedomie ze ovladam (aspon podla dovtedajsieho nazoru)tento jazyk bolo pre mna pozitivum pretoze som pocuvala o stastencoch ktori sa do zahranicia vydali bez jazyka a dari sa im, takze logicky ja mam vyhodu ze jazyk ovladam. Pocas uz spominaneho akademickeho tyzdna som sa teda rozhodla pre priskum moznosti vycestovat. Narazila som na celkom bohatu ponuku roznych (teraz uz mozem povedat ze rovnakych, teda v hlbsej podstate pretoze odlisnost niektorych agentur spociva iba v mene)agentur. Zrazu tu bol pre mna problem z tej ,,sirokej,, ponuky si vybrat. Porozposiela som svoj zivotopis a rozhodla sa ze dam prednost agenture ktora sa mi ozve ako prva. A stalo sa hned na druhy den ma kontaktovala ista agentura (nebudem ju menovat v tomto clanku ale urcite ju spomeniem v teme praktiky agentur). Oznamili ze maju pre mna ponuku prace v anglicku a poslali mi info o praci na moj mail. Jednalo sa o pracu v malom mestecku v baliarni cokolady (ked ste milovnikmi tohoto produktu a prave ste si predstavili nekonecne mnozstvo cokolady a to ako ju pri praci mozete konzumovat na kila a nebodaj aj to ze to povazujete za luxusnu pracu, vedzte ze s takouto nejakou predstavou som tuto pracu prijmala aj ja. Kontaktovala som agenturu ze mam o pracu zaujem a dostala som odpoved ze sa mam teda dostavit k podpisu zmluvy. Stalo sa vyhladala som tuto agenturu v Michalovciach a pamatam si ze slecna s ktorou som tuto zmluvu ,,riesila,, sa volala Monika a mala tetovanie na lavom prsniku ktore jej vykukovalo spod tricka =))viac si z navtevy tejto agentury naozaj nepamatam. Slecna Monika mi zopakovala informacie ktore som uz vedela a uz len dodala kedy mam teda do Anglicka odletiet, ze tam pojdem s 2 holkami ktore tam tiez idu prvy x a ze mi ich agentura pomoze s vybavenim letenky. vsetko sa zdalo byt super az do bodu ked mi slecna tetovana oznamila ze teraz je nutne zaplatit 12 000 SK ako sprostredkovatelsky poplatok agenture a 5000 za letenky. To bola pre mna facka ale chcela som zachovat formu tak som navrhla ze si to este premyslim a dam im vediet. Velmi som o tom vsak nemala co premyslat a kedze nejake korunky som nasetrene mala a navyse vidina zarobku ma ubezpecovala ze vlastne sa mi tie peniaze vratia a ze je to len taka uvodna investicia tak som sa rozhodla ze to zoberiem. CHYBA!!! No moja tuzba vypadnut bola silnejsia ako aj ked sice zdravy ale mlady rozum. Navyse som verila slecne tetovanej ze v pripade akehokolvek problemu ju mozem nonstop kontaktovat na jej tel.cisle, DALSIA CHYBA!!! (uz dnes viem ze zmenit si telefonne cislo je ta najednoduchsia vec na svete). Dalej do kariet mi hral aj fakt ze tam nejdem sama takze sa nemusim bat. Den odchodu bol naplanovany na posledny den mojej maturity takze som k maturite pristupovala s vedomim ze sa to jednoducho musi podarit pretoze vecer odlietam konecne prec. Maturita sa podarila dokonca to ani nebolelo a ja namiesto toho aby som to isla so spoluziakmi oslavit som utekala domov dobalit si zvysok veci. Prisiel vecer a ja som odchadzala do bratislavy na letisko odkial som mala letiet do Manchestru. Po prichode na Bratislavske letisko som mala este dost casu do odletu takze som si zobrala slovnik a este stale plna nadeji som tlacila do hlavy slovicka kym mi nezazvonil telefon. Zodvihla som a zistila ze mi vola jedna z dievcat ktore mali letiet so mnou ze uz su na vlakovej stanici a idu na letisko ze sa tam stretneme. Stretli sme sa a asi kazda z nas mala rovnaky dojem. Nesadli sme si ale kedze sme boli v rovnakej situacii (ony navyse neovladali jazyk) takze ma potrebovali o to viac tvarili sme sa ze sme v pohode. Nakoniec prisla chvila kedy otvarali nas check in a my sme si mohli vyzdvihnut palubnu vstupenku a nastupit do lietadla... Po nasom pristati v Manchestri sa nase dobrodruzstvo zacalo uz na letisku ale o tom az v dalsom clanku.