Stál v bráne a plakal.
Obzeral sa dookola a spomínal.
Štadión bol prázdny. Bol tam len on, so svojimi spomienkami a myšlienkami.
Spomínal na všetky víťazstvá, prehry, myslel na radosť fanúšikov, keď chytil puk, na ich sklamanie, keď nechytil. Myslel na to, aké bolo krásne počúvať svoje meno znejúce štadiónom, z úst tisícok ľudí.
Všetci ho mali radi. Nie! Milovali ho. A on miloval ten pocit, byť prvý. Byť milovaný.
A teraz sa to všetko skončí.
Väčšinu svojho života strávil v bráne a ešte nechcel odísť. No musel. Odchádzal. Odchádzal navždy.
Väčšinu svojho života strávil v bráne a ešte nechcel odísť. No musel. Odchádzal. Odchádzal navždy.
Ale teraz na to nechcel myslieť. Preto myslel hlavne na ňu. Ako ju vždy hľadal v dave. Ako sa usmieval, keď ju zbadal. Keď ju videl, cítil, že musí dať zo seba všetko. Chcel to. Ukázať jej čo dokáže. Hral len pre ňu. Nič a nik iný nebol. Existovala len ona a jeho túžba ukázať jej, čo v ňom je.
Bola to láska? To zo začiatku nevedel. Ale každým jedným zápasom ho priťahovala čoraz viac. Až si to konečne uvedomil. Ľúbil ju.
Páčila sa mu. Páčila sa mu nielen preto, že bola naozaj krásna, ale aj preto, že hokejom naozaj žila.
Miloval na nej všetko. To, ako nevynechala ani jeden zápas. To, ako prežívala každú jednu sekundu hry. To, ako skandovala s ostatnými, keď vyhrali, ako s nimi tlieskala, keď prehrali. Miloval ju preto, ako vždy skryla hlavu do dlaní keď inkasoval, ale hlavne preto, ako sa na neho usmievala keď puk prikryl. Prirodzene, nemohla vedieť, že ju vôbec registruje a už vôbec nemohla tušiť, aký vplyv na neho má. Ale on to vedel. Bol závislý od jej úsmevu. Akoby mu dodával silu. Silu hrať. Ale nebolo to len jej úsmevom, bolo to ňou celou.
Zároveň však musel myslieť na to, že sa už nikdy nepostaví do brány a už ju nikdy neuvidí.
Zložil masku a utrel si slzy. Už si zakázal plakať. Práve včas. Keď mu z tváre zmizol posledný dôkaz jeho smútku, na ľade sa objavili spoluhráči, aby mohol začať tréning. Aby boli pripravení na posledný Marekov zápas.
Komentáre
mozno
možno neskončil...
možno...
:)
zaujimave