- Dnes mám chuť kvalitne sa ožrať. - Naozaj som to potrebovala vedieť? - Šak ideš so mnou tak áno. Utekáj , utekáj , utekáj. A zasa. Slúbil mi , že si dáme nejaké kvalitné české pivo. Napríklad Plzeň , ked už tam sme. Nie. Vypili sme jeden a pol fľaše borovičky a on si spieval. - Mala by si prestať fetovať. Nadzvyhol obočie tým nepekným spôsobom a napil sa. Vraj pomsta z lesa. Hej , hej. Otecko mi vždy hovoril , že ked chcem veľa piť mám sa dobre najesť. A Láda robil také dobré párky. No nie som piča?! - Ved ja prestanem. - Kedy? - Ako zistíš , že som prestala alebo nie , ked odídem a užs a neuvidíme? - Stretneme sa v Brne. V pondelok mi ukazoval lastovičku , ktorú má vytetovanú pri pravej kľúčnej kosti. Ja najviac ľúbim lastovičky. Vraj , ked nájde niekoho ... nejakú "moju" teda , "jeho" tak si dá aj tú druhú. Ale vraj si musí byť istý , že bude jeho na stále. Na furt. Na pořád. Ležali sme na tráve pred jeho vchodom. Láda na nás pozeral z okna. Dan s lastovičkou. - Pozri. Sadol si a vyzliekol biele tričko s oranžovou bodkou. Lebo vraj má rád oranžovú ale chlapom nepristane. Tak má iba bodku. A mal vedľa svojej lastovičky druhú lastovičku. - Zuzana. Pozri sa nie ? - Ktorá je tá šťastná. - Volá sa Zuza a práve sa dusí borovičkou. - To nemyslíš vážne Danko. Začal sa smiať. Že Danko je veľmi vtipne povedané. Že tak mu ešte nikdy nikto nepovedal. - Mám tě vážne rád. - Ja teba tiež. Praha je od Bratislavy zhruba 320 kilometrov , Plzeň ešte o hodinu dalej a Malacky od Bratislavy trištvrte hodinu. Ešte , že má Formana.