Kamenistý chodník údolím skončil a o chvíľu už kráčame po ľadovci.

Ľadovec Vadret Morterasch, v pozadí vrchol Piz Bernina zahalený v mraku, napravo od neho viditeľný hrebeň Biancograt.  

Je výdatne zvrásnený trhlinami – ako taký vráskavec obrovský.

Kľučkujeme medzi trhlinami až do chvíle, keď jeden člen našej partie skĺzne po ľade a nepekne si skrvaví ruku. Nehoda nás chvíľu zdrží v postupe, ale po ošetrení pokračujeme všetci ďalej.

Trhliny sú stále širšie, našťastie v dolnom úseku ľadovca sú dobre viditeľne, nezasnežené.

V jednej chvíli panenské ticho hôr pretne zvuk vrtuľníka. Záchranná akcia? Alebo len obvyklý let zásobujúci chatu Marco e Rosa potravinami? Nech je ako chce – to čo vidíme, by nechcel absolvovať nikto z nás. V závesnej sieti pod vrtuľníkom je človek a nezdá sa, že by mu hrôzostrašný let zdvíhal adrenalín. Koniec koncov nemusí to byť zlé - dať sa po dosiahnutí vrcholu zviezť dole vrtuľníkom. Namiesto nekonečného plahočenia sa  - adrenalínový cca päťminútový let v závesnom koši...

Zakrátko sa na obzore vynára skalný hrebienok, pod ktorým sa spájajú ľadovec Pers s ľadovcom Morteratsch. Odbočíme na ľadovec Pers, ale zanedlho ho opúšťame a naša cesta pokračuje po skalnom hrebeni označovanom ako Isla persa.

Skalný hrebeň má niekoľko stupňov. Časť skalísk nazývaná Fortezza predstavuje celkom slušný lezecký oriešok. Našťastie je tu v skale zabudovaných niekoľko nitov a kruhov. A tam, kde nijaké nity nie sú, istíme sa cez skalu.

Preliezame zopár úzkych žľabov, kde mám problém pretiahnuť sa so svojim veľkým batohom. Jednotlivé skalnaté stupne spája vždy krátke snehové pole.

Nieto tu nikoho okrem nás. Len na ľadovci Vadret Pers vidíme tri, či štyri bodky blížiace sa k nám na Fortezzu od chaty a lanovky Diavolezza.

Z Fortezzy sa nám už v plnej kráse ukazuje čarokrásny ľadovcový úsek, ktorý budeme musieť pretraverzovať. Úsek s priliehavým názvom Bellavista.

Časť Bellavisty (fotografované z Fortezzy)

Impozantne sa nad nami vypína aj vrchol Piz Palü.

Hlavný (3 905 m.n.m.) a západný (3 825 m.n.m.) vrchol Piz Palü.

Po prekonaní posledných skál Fortezzy nasleduje chvíľka oddychu. Uvedomujeme si, že postupujeme pomaly. Zo severovýchodu sa blíži oblačnosť neveštiaca nič dobré. Rýchlo vstávame a viažeme sa na lano.

Traverz cez Bellavistu je asi najkrajším úsekom celého výstupu na Piz Berninu

Nachádzajú sa tu mnohé krásne ľadovo/snehové útvary, ale aj pod snehom ukryté nebezpečné trhliny.

Napriek blížiacej sa oblačnosti robíme prestávky na fotografovanie.

Nie je to príliš rozumné, pretože chata je ešte ďaleko a zlovestná oblačnosť blízko.

Ozýva sa prvé hrmenie. Všetci veríme, že na chate bude miesto aj pre nás. Nič sme si dopredu nezabezpečovali a stavať stany v búrke netúžime. Pridávame do kroku, lebo blesky sú nám v pätách. A tu vo výške okolo 3 600 metrov aj nepríjemne blízko.

Po prekonaní ďalšieho trhlinového úseku zostupujeme k chate.

To už akýsi šialený perkuzionista tlčie na tympany ako divý. Vbiehame do chaty Rifugio Marco e Rosa nachádzajúcej sa vo výške 3 610 m. n. m. a s úľavou zabuchneme dvere za bleskom, ktorý sa tlačil do dverí tiež. Hoci sme nikoho po našej trase celý deň vystupovať nevideli – zopár ľudí tu je. Pravdepodobne sú to lezci, ktorí prišli z talianskej strany, zo Sondria.

O chvíľu už sedíme pri nie práve najlacnejšom pive a cez malé okienka sledujeme ako to vonku tesne za oknom blýska a trieska. Obloha je tmavá a zamračená ako černokňažníkov kabát... Uvažujeme, čo bude zajtra...

dokončenie zajtra...