Tak nebolo to až tak dávno...
Začínalo sa to vtedy, keď  som si už začínala uvedomovať čo konám dobre a čo nie.
Bola som strašné dieťa.  Hrávala som sa chlapcami, bila som sa, ťahala a strihala vlasy bábikám...

Nikto na mňa nechcel dávať pozor. V škôlke som stále iba revala, preto ma tam už mama po týždni prestala brávať...
Strýkové priateľky sa ma báli, vysypala som im špendlíky, aby do nich stúpili a kričali, že auauauaau.....
Dedkovi som na dvere písala, že :,,Pozor zlý pes".
 Chudák môj dedko, tak rád mal tuzemský um, a ja som to vedela, a tak jeden pekný deň,  namiesto rumu pil čierny čaj... Totiž kvietok mu ho vyliala do záchoda...
Tento ťah už bol taký smelý, ale toto som spravila iba raz... Lebo dedo ma potom potrestal.
Musela som celý deň stáť v rohu. Keby som sa pohla, tak by ma pohladkal jeho opasok....
Susedia, ach tí chudáci, ešte teraz, keď sa s nimi stretnem, trošku sa aj hanbím.
Zvonila, klopkala na dverách a potom utekala. Toto ste určite robili aj vy... :)

Maminej kamarátke som povedala, že je tučná krava, odvtedy  som ju ani nevidela.
Keď som nastúpila do školy , napriek tomu, že som mala výborný prospech, bola som ako chlapček s dlhými čiernymi vláskami, a prefíkanými gaštanovými očkami... 
Bola som, ako herečka, keď som už vedela, že ma čaká trest, rozplakala som sa a stalo sa zo mňa neviniatko..

Ale,  prečo sa za mňa maminka vždy hanbila?
Bolo to, preto, lebo som grgala ako chlap..
No viete, ako to je, hrávali sme sa súťaže s Mišom a Ferom a ja som ich musela premôcť, tak som si doma trénovala ako hlasno grgať...
Tak veľa som grgala, že niekedy zabudnem a grgnem si ako pred desiatimi rokmi, také veľké, väčšie a potom také obrovské, že Grrrrrrrrrrrg.. :)
Potom červená, zahanbená sa ospravedlňujem, že prepáčte, ale za to môže iba moja minerálka, mala som z toho liter, čiže bublinky úžasne fungujú, potom sa tak nasilo usmejem, a správam sa, keby to bolo vtipné, samozrejme, všetci sa okolo mňa čudujú, niektorí sa namiesto mňa hanbia...

Pamätám si, keď som začala randiť s Tomáškom, a ja sprostučká som si stále objednala minerálku, čašník samozrejme že prinesie sýtenú, ale však za to môžem aj ja, však som si žiadnu nesýtenú nepýtala.
Priznám, zabudla som....
No tak pekne sa rozprávame, a z ničoho nič také tiché grganie mi vychádza z úst, no trošku smiešne, ale ja som si to vedela ovládať, pokúsila som sa a podarilo sa.. Bola som šťastná, že som si negrgla, ako chlap..:)

NO ale teraz, keď sa už pri ňom cítim, taká uvoľnená a prírodzená, tak sa uvoľním a grgnem si ako chlap, poviem, že sorry, a život ide ďalej.... :)
Najprv také veľké, potom väčšie, a potom obrovské, že grrrrrrrrrrrrrrrrg :) .
A môj milý mi povie, že :
Na zdravie láska moja..... :)