Znovu.

Ďalší pád.

Takto to v živote chodí.

Opäť som nechala rozum za dverami.

Len tebe som venovala svoje myšlienky.

Veľké nádeje, ilúzie, to všetko sa stratilo.

S tebou som prvýkrát videla padať hviezdy.

Koľko spoločných zážitkov.

Je to preč.

Aspoň teraz, či navždy?

Zasa som si pustila niekoho blízko k srdiečku.

Už stačilo.

Ale keď zabudnúť nieje také ľahké.

Prečo sa ani nemôžem rozplakať?

Môj mozog asi ťažko prijíma nové informácie.

A jedná blbá veta mi uviazla v mysli:

Život ide ďalej.

Veď aj ide.

A s tým sa musím zmieriť.

Nikto sa o mňa nepostará.

Tak to bolo, je a aj bude...