Mám šťastie, že som sa narodila v rodine plnej lásky. Dôkazom toho je život mojich starých rodičov, ktorí vyrastali v skromných podmienkach na vidieku. Aj keď to nemali ľahké, práve vďaka láske si našli k sebe cestu a žijú spolu už päťdesiat rokov. Z rozprávania mojich starých rodičov poznám ich životný príbeh.
Spoznali sa veľmi mladí a túžili spolu prežiť život plný lásky. Podmienky však nemali ľahké. Začali spolu bývať v starom domčeku strýka Marcina, v ktorom sa kúrilo drevom v murovaných kachliach a vodu bolo treba nosiť zo studne. Obaja vedeli, že v takýchto podmienkach by bolo ťažké vychovávať deti. Ich túžbou bolo mať vlastný domček.
Starý otec ťažko pracoval v kameňolome a peniaze na uskutočnenie ich sna nebolo ľahké získať. Avšak ich vzájomná láska, ktorú k sebe cítili, im nedovolila vzdať sa. Tvrdo pracovali a neskôr začali v susednej dedine stavať vlastný domček. I keď v tom čase potrebovali zimné kabáty, museli sa uskromniť a vydržať v tých starých, lebo úspory boli nutné na stavbu domu.
V týchto ťažkých podmienkach sa im narodil prvý syn, s ktorým ešte istý čas žili v starom domčeku. Oni však vedeli, že sa majú veľmi radi a ťažký život ich lásku utužil. V skromných podmienkach začali bývať v novom domčeku, kde sa im narodila dcéra - moja mama. Svoje deti vychovávali s veľkou láskou a bez prepychu a dovoleniek. Času na oddych bolo veľmi málo, ale dokázali sa tešiť z toho, ako im na záhradke rastú stromčeky a pod nimi šantia deti.
Starý otec má vždy plný dvor zvieratiek, ktoré nám robia veľkú radosť a tiež šťastie na susedov, s ktorými udržujú dlhoročné priateľstvo. Srdcia mojich starých rodičov boli a stále sú naplnené láskou, ktorú rozdávajú svojim deťom, vnúčatám, ale aj priateľom a zvieratám.
Aj teraz, keď sú už na dôchodku, s láskou sa starajú jeden o druhého. A ja pri každej návšteve som naplnená pocitom šťastia a zároveň tajne snívam, že aj ja raz stretnem človeka, s ktorým prežijem život plný lásky.
Je veľkým šťastím žiť v rodine, kde sa za prejavy lásky nikto nehanbí, čo vidím aj u mojich rodičov. Som obklopená láskou, prijímam ju, ale snažím sa ju aj dávať. Hlavne svojim rodičom, starým rodičom, kamarátkam, ale aj môjmu psíkovi.
© Klára Vieriková
14 rokov
ZŠ Tbiliská 4
8.A
3. kategória, 5. - 9. ročník
2. miesto
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na obsah tohto blogu nadväzuje portál
Ocenené práce žiakov uverejnené na Racan.blog.sk:
11. ročník 2006 - 2007
12. ročník 2007 - 2008
13. ročník 2008 - 2009
Komentáre
Račan,
keď toto napíše dcéra o rodičoch
Život