Myslím, že hlavným profitom z čítania tejto skutočne iba hrubej štúdie môže byť získanie iného uhlu pohľadu na tak zložité deje, akými sú javy, ktoré hmlisto zvykneme nazývať kultúrou. Je to náčrt toho, aký by mohli vyzerať antropologické, umenovedné, politické a aj ekonomické štúdie, ak by sa v nich prijal dôsledne princíp evulucionistický, založený na koncepcii mému, ako informačnej jednotky s vlastnou subjektivitou.
Ak sa na svet pozeráme zo subjektívneho pohľadu mému, tak je možné bez akýchkoľvek zložitých myšlienkových konštrukcií vidieť vývoj na Zemi ako jeden spojitý evolučný proces, kde sa neobjavujú zničoho nič nivé skutočnosti, ako vedomie, kultúra, umenie a podobne, ale ide o tie isté procesy, aké sa dejú od počiatku sveta, len vždy v iných kontextoch. A v tomto vidím ja, autor, hlavný význam svojho písania.
Ostáva mi ešte splniť poslednú vec, ktorú som letmo naznačil: a to o nejakú prognózu toho, čo sa asi bude diať v umeleckej kultúre.
Pre mémy nastali v histórii nášho druhu zatiaľ tri zlomové obdobia, ktoré všetky výrazne zvýšili ich reprodukčný úspech a evolučný potenciál:

1. Zmena obživy sapienta z lovecko-zberačského na usadený (neolitická revolúcia). Ako som už uviedol, táto zmena pomohla mémom oslobodiť sa od rozšíreného fenotypu a vytvárať si rozšírené memotypy.
2. Vynález písma. Táto zmena sa v memetike veľmi často zdôrazňuje, pretože umožňuje mémom prežívať cez generácie sapientov. Lenže podľa mňa je to trocha zúžený výklad. Odpradávna mémy nútili sapientov, aby ich replikovali v podobe rôznych artefaktov, napríklad nástenných malieb, sošiek, rozprávaných mytológií a podobne. Písmo však je veľmi efektívny spôsob, ktorý v nebývalej miere umožnil mémom ich prežitie naprieč generáciám sapientov.
3. Vynález informačných technológií. Každého okamžite napadne internet, ale ja by som opäť poukázal na prvý veľký krok v tejto oblasti, a to bol vynález kníhtlače. Informačné technológie sa vyznačujú tým, že umožňujú prenos mémov na obrovské vzdialenosti, dnes dokonca celoplanetárne a to obrovskou rýchlosťou. Umožňujú mémom oveľa efektívnejšie ako kedykoľvek predtým vytvárať vlastné rozšírené memotypy, teda zgrupovať jedincov, podľa ich fenotypov.

Snáď netreba zvlášť zdôrazňovať, že všetky tri zmeny sú generované špecifickými memplexami, ktoré hrajú významnú úlohu v usporadaní mekosystému a všetky ostatné mémy a memplexy musia s týmito memplexami vytvárať nejaké špecifické formy kooperácie, aby vôbec mohli prežiť.Všetky tri evolučné skoky sú mimiriadne výhodné pre šírenie mémov, preto sa aj tak úspešne rozšírili po celej planéte a majú významný podiel na kreovaní globálneho mekosystému - mekosféry.
Dopad na tému budúcnosti artificiálnych memplexov má najmä tretie zlomové obdobie. Informačné technológie výrazne sprístupňujú tvorbu a šírenie mémov a memplexov. Najmä na internete je dnes možné umiestniť a replikovať prakticky akýkoľvek memplex.
Memplex slobody je hlboko inkorporovaný do internetového mekosystému. Prakticky každý jedinec si môže vytvoriť svoju vlastnú tlupu, kde stojí v hierarchii vysoko, a teda vlastne ním šírené memplexy majú oveľa viac šancí na replikáciu, ako bez internetu. Dôsledkom je nová štrukturalizácia spoločnosti podľa rozšíreného memotypu jednotlivých memplexov – nové kasty.
K situácii prispieva aj klesajúca cena technológií, ktoré sú potrebné pre produkovanie textu, obrazu, zvuku, filmu. Nie je ďaleko doba, kedy bude možné k počítačom pripojiť trojdimenzionálne tlačiarne, a tak sa zrejme dožijeme aj replikácie plastík a iných objektov.
Klesá význam vydavateľstiev, ktoré mali viac ako tristo rokov monopol na šírenie memplexov. Zároveň sa s rastúcim úspechom šíri meplex odporu k informačným monopolom, či už firiem, alebo štátu. Súčasťou tohoto memplexu je aj mém, ktorý by sa zhruba dal vyjadriť takto: "Prečo by som mal prispievať finančne na kultúru, ktorá s mi nepáči?"
Artificiálne memplexy sa v takejto situácii budú naďalej vyvíjať oboma spomenutými stratégiami. Kým pre r-artificiálne memplexy sa dosiahne maximálna možná simplifikácia a pravdepodobne sa stanú procesom eukaryotizácie súčasťou iných pop-kultúrnych memplexov (to napokon vidíme aj dnes, keď napríklad hudba je súčasťou televíznych show, či live stylových mód a podobne)a stratia svoju doterajšiu nezávislosť.
K-artificiálne memplexy budú síce na jednej strane strácať svoju spoločenskú prestíž a ekonomickú podporu, na strane druhej práve vďaka novým informačným technológiám sa oslobodia od účelových symbióz a stanú sa autonómnejšie. Budú výsadnou doménou okrajových deviantných tlúp intelektuálov. K-artificiálne memplexy takto získajú pre svoju replikáciu dve výhody:

• nezávislosť od ekonomických zdrojov a
• vyššiu angažovanosť rozmnožovateľov, pre ktorých bude tvorba a replikácia čisto prestížnou záležitosťou, pre ktorú budú ochotní obetovať akékoľvek zdroje.

Iste, niektoré druhy veľmi nákladných umení pravdepodobne zaniknú, alebo sa transformujú do čisto elektronických foriem, napríklad symfonické koncerty, či nákladné filmové alebo divadeľné produkcie. To samozrejme prinesie tlak starých memplexov spojený s hrozbami zániku všeličoho, vrátane tzv národnej kultúry, ale to je z pohľaduvývoja mémov na tejto planéte iba jedna epizóda na dlhej evolučnej ceste, ktorá pravdepodobne mekosféru tejto planéty ešte čaká - cestu úplneho oslobodenia mémov od svojich šíriteľov.

---

Obsah cyklu

Mystifikácia kultúrnymi elitami I
Mystifikácia kultúrnymi elitami II
Mystifikácia kultúrnymi elitami III

---

Mystifikácia kultúrnymi elitami v PDF formáte