Dá sa chytiť vietor? Už som to skúšala. S naježenou srsťou a hladkými šupinami som prijala výzvu. Zamávala som krídlami z celej sily, chvostom som švihala vzduch. Kopytá buchotali na skalách a iskry odfrkovali všade navôkol. Pazúrmi som zatínala do stvrdnutej vysušenej zeme.

Všetko márne. Vietor som dodnes nechytila. Ale podarilo sa mi pocítiť jeho blízkosť pod končekmi prstov. Zaľúbila som sa do tohto putovného nosiča a každú voľnú chvílu obetujem bezzmyselnej naháňačke.