V nedeľu som zalistovala do minulosti. Sadla som si uprostred izby na koberec a rozložila svoje spomienky dookola. Našla som veľa zabudnutých zážitkov.
Objavila som dojmy, ktoré sa rokmi vytratili. Na jednej kope bola trpezlivosť a vytrvalosť, moja nekonečná snaha spraviť niečo naviac, niečo pre druhých. Tá večná tvrdohlavosť a naivita. Napriek amatérizmu a nedokonalosti som verila v pokrok. Aj keď som balancovala na tenkej šnúre, nevzdávala som sa.
Teraz sedím uprostred izby s týmito oprášenými dojmami. Neľutujem nič. Len neviem, či moja námaha nevyšla nazmar, či mala nejaký účinok. Či sa moje dobré úmysly neobrátili o 180 stupňov a neskončili v môj prospech...
Júlová nostalgia
12.07.2005 10:33:00
Komentáre
Nie som si istá
Nie každá snaha o pomoc býva v konečnom dôsledku účinná, nie vždy všetko vyjde tak, ako si človek želá. Ale schopnosť podávať pomocnú ruku nie je prirodzená pre každého človeka a práve preto si ja osobne túto schopnosť a snahu veľmi cením. A už dávno viem, že niekto, kto sa na tomto blogu pohybuje pod menom lulla túto schopnosť má. A táto lulla určite nepotrebuje pri podávaní pomocnej ruky kalkulovať so žiadnym prospechom voči sebe samej...
laskonka
moja cinnost nebola velmi o pomoci.. bola to skor snaha zlepsit kvalitu zivota