„Sophie čo ťa to napadlo? Ty si nerozmýšľala keď si tam išla? Mohol ti tam niekto ublížiť.“ „Chris no taak. Veď tu aj tak nebýva.“ „Aj tak. Neprežil by som, keby sa ti niečo stalo.“ „Vážne?“ „Jasné, ty môj hlupáčik. Sľúb mi, že už nič také nespravíš.“ „Dobre, sľubujem.“ „Čo si tam vlastne robila?“ „Len tak som bola prejsť.“ Zaklamala. „Neverím.“ „Neveríš mi?“ „V tomto nie.“ Sklopila zrak.  „Pozri Soph, ak mi to nechceš povedať tak nemusíš.“ To ju zarazilo. Chris z nej vždy všetko ťahal. Ešte aj keď chodila s Dannym. Vždy bol zvedavý, niekedy mala pocit, že je viac zvedavý než ona. Ale teraz nič. Nenaliehal. „Ďakujem.“ Pobozkala ho na líce a objala ho. Vzdychol. Nebolo to preňho ľahké. Chcel vedieť prečo tam Sophie bola. Ležali v objatí. Sophie cítila ako sa jej dvíha chrbát pri každom Chrisovom nádychu a jemu sa zase pri jej nádychu a výdychu dvíhali ruky, ktoré mal obkrútené okolo jej brucha. Rozprávali sa dlho až Sophie zaspala. Prikryl ju perinou a jemu robila dobrú prikrývku ona sama. Tiež sa pokúšal zaspať no stále mu vŕtalo v hlave prečo bola Sophie na pláži.

Medzitým sa už domov vrátil Scott so Shelby z ich nočnej prechádzky. „Dobrú noc. Stretneme sa ráno.“ „Shel“ otočila sa a z jej pohľadu vyčítal, že asi vie čo jej chcel povedať.  „Krásne sny“ dodal s úsmevom, ktorým naznačil, že jej pohľad pochopil. „Aj tebe Scotty.“ „Naozaj nechceš ísť ku mne hore? Ja sa v pohode vyspím aj tu dolu na gauči.“ „Naozaj nechcem. Mne tu bude dobre.“ „Tak ťa aspoň uložím.“ „Nie“ vykríkla.  Smutno sa zasmial. „Teda, netreba.“ Snažila sa svoju prvotnú reakciu trochu vylepšiť. „Stačí keď mi zhasneš svetlo.“ Prikývol. Ľahla si a zakryla sa. Scott zhasol a potichu vybehol po schodoch do izby.

Víkend prebehol v celku dobre. Sophie sa celkom zotavila, Shelby sa snažila vyhýbať Scottovmu pohľadu a Chris sa vyhýbal Scottovi samému. A Scott? Ten len chodil po dome a staral sa o sestru, snažil sa nezbiť Chrisa a čo najčastejšie byť so Shelby. Tá v nedeľu večer odišla domov spolu s Chrisom, ktorý Sophie veľmi nerád opúšťal. „Neboj sa o mňa. Je mi dobre a keby niečo, je tu so mnou Scott. Keby niečo tak ti určite zavolám.“ Nečakal na jeho protestovanie. Nahla sa k nemu cez otvorené okno a pobozkala ho. „Ale ľudia, no tak. Chcem ísť domov ešte dnes.“ Povedala nervózne Sophie, sediaca na vedľajšom sedadle. Sophie sa pozrela vražedným pohľadom na kamarátku a Chris sa len zasmial. Dal jej posledný bozk, naštartoval, dupol na pedál a odišli.

Sophie ešte ostala stáť pred domom a hľadela za Chrisovým autom. „Soph poď už dnu.“ Začula za sebou. Moc sa jej nechcelo ale šla. „Musíme upratať skôr ako sa naši vrátia.“ „Scott, veď majú prísť až zajtra na obed.“ Povedala s istotou. „Na to by som sa nespoliehal.“ Pozrela sa na brata nechápavým pohľadom. „Mama pred chvíľou volala, že prídu hneď ráno. Takže tu musí byť poriadok. A nezabudni. O tých posledných troch dňoch ani slovo.“ „Neboj, nemám v pláne o tom hovoriť nikomu.“ Začali upratovať v obývačke a skončili u Sophii v izbe. „Schovaj ten teplomer a lieky. A aj tie mokré veci.“ Kričal na sestru z kúpeľne. Len prevrátila oči. Už to mala dávno upratané. „Scott, idem spať. Som strašne unavená. Zvládneš to dokončiť aj bezo mňa.?“ Zakričala. „Jasne. Brú noc.“ Odkričal jej. Zhasla svetlo a vliezla do postele. Nestihla si ani prebrať udalosti posledných dní. Hneď zaspala.